Vždy buď sama sebou! -58-

,,Tak? Kam vyrazíme?" Spýtala sa Danny keď sme vyšli pred letisko.
,,Holky, ja fakt nemám náladu na nejakú párty," obšívala som sa, vďaka čomu som si vyslúžila súcitné pohľady.
,,Klídek Nicole, to len po prvý raz to tak bolí," objala ma El tými jej chudulinkými rukami okolo pliec.
,,Ja sa nehádam, ale nemyslím, že mi niečo takéto napraví náladu. Aspoň nie dnes," vysvetľovala som.
,,Okej, ty nádhera, nútiť ťa nemôžeme," smutne sa usmiala Danny a priskočila k Perrie. ,,A čo ty, kočka? Ideme na nejaké dobré mojito?" Provokatívne dvihla obočie a na tvári Perrie sa zjavil úsmev.
,,Prečo nie," pokčila plecami. ,,Fakt nejdeš s nami?" Prosebne na mňa pozrela, no opäť som pokrútila hlavou.
,,Škoda no, pôjdeš pešo alebo si objednáme taxík?"
,,Chcem sa prejsť," usmiala som sa a každú jednu z nich som objala.
,,Love you," zakričali so smiechom a nasadli do privolaného taxíku.

Ak to takto bude vždy, to nech si ma radšej pribalí do príručnej tašky! Pomyslela som si, keď som sa prechádzala mestom s náladou dosť naprd. Nezlepšil to ani fakt, že sa pri mne zastavili nejaké dve dievčatá a spýtali sa, či už chalani odišli.,,Už hej," odvetila som im s úsmevom, i keď som mala chuť plakať.
,,Veď zachvíľu budú späť, nebuď smutná," usmiali sa a odkráčali. Fanúšičky alebo fanúšikov chalanov som mala rada. Vďaka nim sú tam, kde sú. A sú milí aj ku mne, to je hlavné. Tých pár prvých týždňov bolelo, ale potom to ustalo a teraz je to konečne fajn. Prišla som domov a prvé čo som urobila bolo, že som sa hodila na posteľ. V tom momente som zaspala.

V deň, keď chalani dorazili, sme si zavolali, no boli veľmi unavení a tak sa hovor skrátil, len na toľko, že mi povedali, čo majú v pláne. S Harrym som si volala každý deň, no vďaka časovému posunu, mojim úlohám, sa to niekedy jednoducho nedalo stíhať. Od ich odchodu prebehol týždeň aj pár dní. S dievčatami som od vtedy nebola. V škole nás zavaľovali úlohami, esejami a veľa skúškami. Väčšinu času som trávila sama zavretá v izbe alebo so mnou bola Megan. V poslednej dobe sme sa dosť zblížili. Stále sme boli iba u mňa, možno sme skočili do Nandos alebo Starbucks. Skvelo sme sa dopĺňali. Látky, ktoré nešli mne, išli jej a naopak. Bolo to prospešné obidve.
,,Ty, Meg?" Spýtala som sa jej jedno popoludnie, keď si robila úlohu z trigonometrie.
,,Hm?" Ani nedvihla hlavu od zošita a niečo sústredene ťukala do kalkulačky.
,,Ako to vyzerá u vás doma? Ešte nikdy si o tom nerozprávala," prehodila som zamyslene. Bol to fakt. Nikdy mi nehovorila o tom, ako žije, či má súrodencov, alebo akí sú jej rodičia.
,,Viem," zašomrala.
,,Tak? Nechcem byť zvedavá, ale zaujíma ma to," pousmiala som sa.
,,Napäté. Také je to. Nemôžem sa dočkať, kedy odtiaľ vypadnem," povedala s, pre ňu nezvyčajnou, až agresiou v hlase. Čakala som, či bude pokračovať. Zo skúseností sa mi vyplatilo, že počkať a byť ticho, je niekedy lepšie, ako ťahať to z človeka.
,,Dôvod, prečo som ťa varovala, aby si sa so mnou nepriatelila, bol," zhlboka sa nadýchla, ,,že som mala pomer s nevlastným bratom." Dych mi nachvíľu zastal, ústa sa pootvorili, bez toho, aby som mala možnosť to ovládať.
,,Trvalo to niekoľko mesiacov, až pokým mi nedošlo, že je to hlúposť. Cez deň predstierať súrodeneckú lásku a cez noc a dni bez dozoru rodičov žiť tú skutočnú. Alebo som si aspoň myslela, že bola skutočná. Odhodlala som sa mu to povedať, no vyhrážal sa mi. Mal hnusné narážky, poznámky a rodičia začali byť podozrievaví. Tak som mala v pláne im to povedať. Keď sa dozvedel, čo chcem urobiť, bol ako," potriasla hlavou, ,,bol ako šialený. Vrieskal po mne, čo si o sebe myslím, kto som, že si niečo také dovolím urobiť. Že som v tom bola dobrovoľne. Och, aká malá naivná hus, tak ma nazval," povedala s pohľadom upretým do diaľky. Z orieškovo hnedých očí jej stekali slzy zlosti, smútku, hanby? Neviem.. Opakom ruky si ich obtrela.
,,V ten večer rodičia odišli na akúsi oslavu, už ani neviem, čo to bolo. Mike prišiel domov ožratý a..." Vzlykla, tak som k nej podišla a objala ju. Hlavu si položila na moje plece.
,,Prišiel a znásilnil ma. Samozrejme, ľudia sa to dozvedeli. Začali sa šíriť reči a rôzne hlúposti. Teraz sedí v base už takmer rok. Najhoršie je, že sa má o pár týždňov vrátiť. Atmosféra doma? Nedá sa tak vydržať! Rodičia sú obozretní, čo predo mnou povedia, potom sú nervózny, skrátka hrôza. Myslím, že mamka mi nikdy neodpustila, že som s Mikeom bola viac, než len nevlastná sestra."
Nevedela som čo povedať, čo urobiť a tak som tam len sedela a objímala ju okolo ramien.
,,Hocikedy,.. Meg, počúvaš ma?! Hocikedy ku mne môžeš prísť a ty to vieš," hľadela som jej do očí a ona nemo prikývla.
,,Ďakujem Cole," pousmiala sa. Cole, hej. Takú zvláštnu skratku mi vymyslela. Ale ľúbi sa mi. Je,.. iná.

,,Čo ste dnes robili?" Usmievala som sa do webcamery o pol 4 v noci, respektíve skoro ráno. Harry mi SMSkoval, či spím a tak som sa okamžite prebrala, zapla notebook a napojila sa na Skype. Vďakabohu zaňho.
,,Pred hodinou skončil koncert, počas dňa sme mali nejaké interview, veď vieš," zívol si.
,,Vidím že si poriadne zničený," poznamenala som.
,,To teda hej, ale je to v pohode. Len sa potrebujwm jeden deň poriadne vyspať,"  chlácholivo sa usmial.
,,Harry, zlato, nedávate si toho nejako priveľa? Pokiaľ viem, aj Liam aj Lou sú taký zničený. O Zaynovi ani nehovorím, s Perrie som sa náhodou stretla v meste a povedala, že jej skoro zaspal v telefóne."
,,Sme na to zvyknutý, maličká. Je to súčasť našej práce," vysvetľoval.
,,Ak vás tá práca nevyčerpá na smrť," zahundrala som. Harry sa nervózne zasmial.
,,Čo sa deje? Znieš,.. inak."
,,O nič," pretrela som si oči. ,,Veľa práce v škole, Megan má nejaké problémy a.. jednoducho je toho na mňa akosi priveľa," pokrčila som plecami a zívla som.
,,Neboj, o pár týždňov sme doma a budeme spolu. Niekam pôjdeme, dobre?" Usmial sa.
,,Kam, niekam? Asi ťa nechápem," pokrčila som obočie.
,,Uvidíš," usmial sa popod fúzy.
,,Ty si strašný," vzdychla som si.
,,Ja viem, a preto ma máš tak rada, že?" Zasmial sa.
,,Uhádol si. Zlato, pôjdem si ja ľahnúť, lebo zajtra v škole zaspím a to bude iný prúser."
,,Okej, dobrú noc maličká." usmial sa a poslal mi vzdušný bozk.
,,Ľúbim ťa," povedala som a odpojila sa. Ikonka sa zafarbila na šedo a tak isto aj môj výhľad spred očí. Stihla so akurát zaklapnúť laptop, položiť ho na zem a ešte som sa ani poriadne nezakryla a bola som tuhá.