Vždy buď sama sebou! -66- (časť A)

Nasledujúce 4 mesiace prebehli rýchlo ako voda. Na dovolenku sme nakoniec nešli, pretože Harrymu umrel strýko Leny. Mal ho dosť rád a preto ho to aj dosť vzalo. Namiesto balenia sa Harry teda vybavoval pohreb. Väčšinu času som teda trávila v Holmes Chapel a pomáhala. A keď som nepomáhala, aspoň som bola s ním a s jeho rodinou. S Gemmou sme sa zopárkrát zašili niekam na kávu a len tak trkotali. Keď sa všetko utriaslo, Harry so mnou zase v Londýne trávil takmer všetok voľný čas. Keďže sme na dovolenke neboli, boli sme zopárkrát aspoň na kúpalisku. Všetky pohľady, aj dobré aj zlé, som ignorovala a všetko bolo v pohode. Vlastne to bola dosť veľká psina. Najmä keď sa raz či dvakrát pridali aj ostatní chalani a El, Danny či Perrie. Problémy s Harrym sa úplne stratili. Na tom kúsku júna sme sa už len smiali. No čo, každý vzťah musí mať nejaké muchy. Keď chalani došli z turné, Harry sa mi ospravedlňoval, až kým som mu doslovne nezapchala ústa. To je už za nami, dohodli sme sa a odvtedy sme to ani raz nevytiahli. V jednu októbrovú sobotu mi Harry volal, že čo robím. Keďže som nemala žiadne plány, okamžite sadol do auta a za pár minút bol u mňa. Keď som otvorila dvere, zalialo ma teplo. V jesennej bunde, šále okolo krku a s tým jeho dychvyrážajúcim pohľadom vyzeral ako Adonis, alebo prinajmenšom jeho brat.
,,Prekvapenie," usmial sa a pred očami mi zamával balíčkom maslových pukancov a filmom od Woodyho Allena, Polnoc v Paríži.
,,Ahoj," pobozkala som ho a viedla do kuchyne. Kým ku mne stál otočený chrbtom a dával pukance do mikrovlnky, ja som z chladničky vybrala kolu. Počula som, že mikrovlnka začala vrčať.
,,Vieš čo je o 5 dní?" Spýtal sa ma s úsmevom, keď sa ku mne otočil.
,,Eh,.. štvrtok?" Skúsila som s úškrnom, no bolo mi jasné, že to asi nemyslí.
,,Aj to," pousmial sa. ,,A okrem toho?"
,,18. október?" Pozrel sa do hora a zhlboka sa nadýchol.
,,Ty si koza," rozosmial sa. ,,Máš narodeniny, nie?"
,,Aha, vážne," uvedomila som si. Veď ja mám narodeniny.
,,Budeš už stará 18ročná koza," podpichol ma.
,,Za toto, ti nedám ani jeden pukanec," varovala som ho a na dôvažok som všetky nasypala do misky, ktorú som si schovala za chrbát.
,,Prežijem," ľahostajne mykol plecami.
,,A tá otázka bola k čomu dobrá? Okrem toho, že sme zistili, že som koza?" Spýtala som sa so zdvihnutým obočím.
,,Len tak," zatváril sa ako neviniatko a zo stola vzal kolu a poháre. Vybehol po schodoch a ja som za ním pomaly šla. Keď som došla do izby, už bežali úvodné titulky.
,,Ty si ale rýchly," poznamenala som a ľahla si k nemu. Uvelebila som sa mu na hrudi práve, keď sa začal film. Misku s pukancami som položila vedľa seba. Polku filmu sme strávili okrem pozerania tým, že sme jeden druhému kradli pukance.
,,Paríž je krásne mesto," vzdychla som si takmer na koniec filmu.
,,Est tre magnifique, beauté, " povedal Harry dôležito a potom sa na mňa usmial.
,,Takže kráska, hm?" Usmiala som sa a pohladila som ho po líci. Zadíval sa na mňa a jemne ma pobozkal. Potom sa však do bozku vložil a mne po tele prebehli zimomriavky. Zabudla som, o čom sme sa rozprávali, aj na to, na čo som v tej chvíli myslela. O niečo neskôr som z postele zdvihla rozmrvený pukanec a hodila som ho na zem. Keď som sa rozhliadla, rozosmiala som sa.
,,Toto nepozbieram ani do rána," ukázala som na pukance, ktoré boli všade. Vedľa nás, na nás, pod nami a vlastne vážne všade.
,,Kašlať na pukance," zamrmlal a pritisol si nos k mojej priehlbinke na krku.
,,Ako myslíš," usmiala som sa. Hlavu som položila späť na paplón a všimla som si, že vonku prší. Zahľadela som sa na padajúce kvapky a inštinktívne som si vytiahla paplón vyššie ku brade. Ležala som na Harryho ramene, zatiaľ čo ma objímal. Začal si hmkať akúsi pomalú melódiu a mne sa začali zatvárať oči. V izbe sa ozývalo iba naše pravidelné dýchanie a zvuk dažďa dopadajúceho na parapetu. Rozmýšľala som, ako vlastne Harryho ľúbim. A on, nejakým zázrakom ľúbi mňa. Toto poznanie ma zahrialo pri srdci. Natiahla som sa po Harryho ruke. Mal otvorené oči a tak videl, čo chcem urobiť. Otočil ju, aby som si s ním mohla prepliecť prsty.
,,S tebou je také ľahké byť sám sebou," povedal chrapľavým hlasom a pousmial sa. Mykla som plecami a bezmyšlienkovite som ho druhou rukou hladila  po hrudi. Zatvoril oči a stále sa usmieval. Neviem aký čas prešiel, keď sa ozval.
,,Poďme do Paríža," nadvihol sa na lakti.
,,Skočme z Empire State Building," oplatila som mu to s úsmevom.
,,Ja to myslím vážne," pozrel na mňa s blčiacim pohľadom.
,,Mám školu," namietla som.
,,Máš prázdniny," povedal.
,,A čo práca na albume?"
,,Dovtedy už bude hotový," mykol plecom.
,,Ja neviem,.." Zaodŕhala som.
,,No tak Nicole," chytil ma oboma rukami za tvár a pobozkal ma na čelo. Potom na obidve viečka, na nos, líca a nakoniec, keď som otvorila oči, ma pobozkal na ústa.
,,Chcem ťa vziať do Paríža," povedal jemne. ,,Tak mi to dovoľ," povedal a prosil očami.
,,Alice bude veľmi žiarliť," poznamenala som.
,,Pôjdeme spolu do Paríža?" Usmial sa.
,,Pôjdeme spolu do Paríža," usmiala som sa a pobozkala som ho.
,,Vidíš že to ide," zvalil sa späť na posteľ.
,,Ty si vedel, že budem súhlasiť!" Obvinila som ho a jemne som naňho skočila.
,,Dúfal som," uškrnul sa. Ešte chvíľu som frflala, no umlčal ma bozkom. Ďalším, a ďalším, a ďalším.. A pokračovali sme tam, kde sme prestali.

Play this now!

 Celý október boli chalani zavretý v štúdiu, makali a dolaďovali posledné detaily, aby mohli 5. novembra vydať album s názvom Dare to dream. Takmer okamžite sa stal No.1 v Anglicku aj Írsku. Piesne Just you, Let me dream, Heartbreaker alebo Lonely boat sa stali najhranejšie. CD mizli z regálov v obchodoch ako teplé rožky. Ja som sa pri ich úspechu cítila o to lepšie, pretože žiarili šťastím. Boli celý nedočkavý, aby mohli fanúšikom ukázať, na čom tak tvrdo dreli. Báli sa, či sa bude album páčiť. Báli sa, že ich zvozia pod čiernu zem. A báli sa zbytočne. Album bol perfektný. Fanúšikom sa za celé obdobie, čo ich podporovali, odvďačili piesňou Adore you.

31. novembra som šla na poslednú hodinu školy. Keďže sa škola mala maľovať, ako vianočný darček od mesta, mali sme týždeň voľno. Na hudobnej sme mali písať písomku o hudbe 17. storočia, no keď som vošla do triedy spolu s Megan, na učiteľskom stole trónil CD prehrávač. Keď zazvonilo, sadli sme si a hľadeli na seba, ako puk. Do triedy vošla profesorka Patilová. To by nebolo zvláštne. Ale ona sa USMIEVALA. Odkedy som sem prestúpila, videla som ju usmievať sa iba málokedy. Možno to súviselo s tým, že jej syn mal leukémiu. Dnes mala však na tvári úprimný úsmev.
,,Viem, že sme dnes mali písať písomku. Včera, keď som bola doma a pripravovala som vám ju, mi môj syn vložil do ruky CD so slovami, aby som si ho určite vypočula." Z kabelky vytiahla CDčko a zamávala nám ním pred očami.
,,Vypočula som si ho a i keď som stará ženská," pousmiala sa, ,,okamžite sa mi zapáčilo. Najmä jedna skladba, ktorú vám pustím ako prvú." Vybrala CD z obalu a vložila ho do prehrávača. Chvíľu na ňom niečo nastavovala a potom zazneli úvodné tóny. Úvodné tóny piesne Adore you. Na tvári sa mi rozlial úsmev. A nebola som jediná. Všetky dievčatá a dokonca aj niektorí chalani sa usmievali. Profesorka nám  povedala, aby sme si užili voľno a nechala nás tak. Ona sama si vytiahla knihu a pustila sa do čítania. V triede sa okamžite rozprúdila vrava. Niektorí riešili, aké darčeky kúpia rodine, iní aké darčeky už kúpili, iní to a iní zase tamto. Panovala pokojná atmosféra. My s Megan sme riešili, ako to, že ešte nesnežilo. Vonku sa teplota pohybovala len pár stupňov nad nulou a vonku ešte nepadla ani len jediná vločka. Keď zazvonilo, pobrali sme sa obliecť a vyšli sme spolu zo školy. Práve som hovorila Megan o tom, že  si má pozrieť jeden film, keď som zbadala pri veľkom čiernom aute kučeravú hlavu.
,,Musím ísť, uži si to voľno," usmiala som sa na ňu a objala ju.
,,Aj tebe. Nenechaj ho dlho čakať," zasmiala sa a obom nám zakývala. Rozbehla som sa k Harrymu a skočila som mu do náruče.
,,Ale, niekto tu má dobrú náladu," usmial sa a dal mi pusu na líce.
,,Mali sme voľnú hodinu a hádaj, aké CD nám učiteľka pustila so slovami, že sa doňho zamilovala?"
,,Netuším," usmieval sa stále Harry.
,,Dare to dream," povedala som.
,,Vážne? To je perfektné."
,,Veď to. Keď už sa ľúbi takej starkej, nie je nik, komu by sa mohlo nepáčiť," štuchla som ho.
,,Tým si nebuď istá," odpinkol ma Harry a otvoril mi dvere na aute. Nastúpila som a počkala, kým obíde auto a sadne za volant. Keď si to šinul studenými ulicami, trkotali sme o nepodstatných veciach. O tom, ako sa Zayn takmer rozplakal, keď mu Niall omylom rozbil zrkadlo. Rozosmiala som sa, no Harry ma stopol.
,,Nebolo to kvôli tomu, že to bolo zrkadlo. Skôr kvôli tomu, že mu ho dal starý otec, ktorý umrel pred pár rokmi. Mal ho fakt dosť rád a toto bolo to posledné, čo mu dal, so slovami, že aj keď je to zrkadlo, nemá hľadieť len na výzor," vysvetľoval Harry.
,,Fíha," vydýchla som. ,,Počkaj, kam ideš? Náš dom je tamto," ukázalo som na odbočku do ulice, no on šiel ďalej.
,,Nejdeme k tebe domov," usmieval sa tajomne.
,,A kam?" Spýtala som sa nechápavo.
,,Ideme ti kúpiť poriadny kufor," otočil sa ku mne.
,,Načo kufor?" Spýtala som sa stále nechápavo.
,,Zajtra letíme do Paríža," usmial sa.

-na druhý deň-

,,Opatrne s tým," povedal Harry a pomohol mi vyložiť kufor z auta.
,,Mám skrehnuté ruky," bránila som sa a šúchala som si skrehnuté prsty.
,,Poď," povedal mi Harry a dotlačil kufre do letiskovej haly. ,,Počkaj tu," povedal mi a zmizol. Za pár minút sa vrátil s pohárom horúcej čokolády. ,,Aby ti nebola zima," usmial sa a dal mi pusu na líce.
,,Ďakujem," povedala som a nedočkavo som pritlačila ľadové ruky na horúci povrch poháru. Odovzdali sme kufre, letenky a ruka v ruke sme sa pobrali do lietadla. Hľadela som, ako sa vonku mihá runway, ako sa pomaly odliepame od zeme, ako stúpame,...
,,Zastrite okienko prosím," podišla ku mne letuška s nacvičeným úsmevom. Počkala, až kým tak neurobím a odišla k niekomu inému.
,,Pripraví ma o najkrajší výhľad," frflala som ako malá.
,,To iba nachvíľu, neboj sa," ubezpečil ma Harry. Na chvíľu som si položila hlavu na jeho rameno....
,,Nicole, vstávaj," jemne ma potriasol Harry. Zmätene som sa okolo seba rozhliadla. Lietadlo bolo takmer prázdne, až na pár ľudí.
,,Prespala som celý let?!" Spýtala som sa rozhorčene Harryho aj seba zároveň.
,,Letíme ešte aj domov," pripomenul mi Harry. Spoločne sme vyšli z lietadla, hľadali najprv batožinu a potom aj taxík. Ten Harry objednal plynulou francúzštinou.
,,Len sa predvádzaj," zašomrala som a Harry sa usmial popod nos. Viezli sme sa mestom. Pomaly sa stmievalo a tak začínalo byť všetko vysvietené. Prechádzali sme okolo Víťazného oblúka s hlavami zaklonenými dohora.
,,A to nie je všetko," vypol hruď Harry. Zastavili sme pred mohutným hotelom s nápisom Madam Palace. Recepčný nám po anglicky so silným prízvukom povedal, kde máme izbu a dal nám kartu. Batožinu nám vzali so slovami, že nám ju prinesú. Viezli sme sa výťahom na 33. poschodie a zastali pred izbou číslo 277.
,,Pripravená?" Pousmial sa Harry a prešiel kartou cez čítačku na dverách a otvoril ich dokorán, aby som mohla vojsť.
,,Páni," zapískala som. Vošla som do obrovského apartmánu s obývačkou, veľkou izbou s ešte väčšou posteľou s jemným baldachýnom nad ňou. Kúpeľňa bola takmer taká veľká ako moja izba. A to nebolo všetko. Keď som vyšla na balkón, predo mnou sa síce v diaľke, no stále jasne, črtala Eiffelova veža.