Neobyčajne obyčajný svet 14

,,No? Čo hovoríš na našu skromnú kaviareň?" spýtala som sa hneď ako zdvihol. ,,Dosť dobré. Oveľa lepšie ako u nás. U nás to je len taký malý zaprášený bordel. Hej, má to svoje čaro, ale to čaro ti začne liezť na nervy keď neustále kýchaš." Zasmiala som sa, lebo predstava že si sedím vnútri a neustále kýcham, bola na popukanie. ,,Asi to bude znieť hnusne, ale načo si mi volal?" spýtala som sa a prešla sa k oknu. Stále lialo ako z krhly a ja som mala zase chuť prechádzať sa v tom daždi, tancovať, chytať daždové kvapky do rúk. Tak som zatiahla záves, lebo by som za seba neručila. Bola som schopná výjsť zase von. ,,Len som sa chcel spýtať, ako vyzerá ten tvoj chlapec." Ostala som ticho. A toto mu na čo je? ,,Eeh, pointa tejto otázky je kde?" ,,No, pointa je v tom, že som sa predchvíľou rozprával s nejakým chalanom ktorý sa predstavil ako Zayn. Tak teda, ako vyzerá?" Stále som nechápala, čo je na tom. ,,Noo, je tmavší, veľké hnedé oči a husté mihálnice. Čo mal na nohách?" ,,Botasky, čo asi." ,,Rob si srandu ty trúba" Ako myslím aké botasky?" Smiala som sa. Tak pýta sa a robí si srandu z toho. ,,Fú, čo ti ja viem, ja na také detaily moc nie som, ale myslím že červené Nike." ,,Tak to teda bol on." Skonštatovala som. ,,A?" Stále som nechápala. Nie že by to nebolo dosť časté, ale aj tak. ,,Nič, len sme kecali a uhádni čo! Samozrejme, že ja som sa zmienil o sesterke u ktorej som a má zaracha a on sa zmienil o svojej holke, ktorá má zaracha a bolo to. Síce bol chvíľu naštvaný, že si mu to nepovedala, ale nakoniec som to nejako ukecal, ako si sa bála a že by to nemalo zmysel, takže si za vodou. Noooo a tento tvoj Zayn, má veľmi šikovnú hlavu, ktorú keď sme skonbinovali s mojím géniom,.." nevydržala som a vyprskla som, lebo sa to už nedalo počúvať, ako sa ospevuje. ,,Nesmej sa, lebo ti nepoviem čo sme vymysleli!" Varoval ma so smiechom. -TÚÚÚÚT- A vypol sa mi mobil. Batéria vybitá. ,,Ty si tak sprostý telefón!" zakričala som. ,,Hnusný, sprostý, debilný telefón!" Mrmlala som si popod nos. Dudroš by sa mohol schovať. Štvornožky som liezla po celej izbe, až som nakoniec našla nabíjačku pod posteľou. ,,Ti to teda trvalo počúvaj!" Rýchlo som telefón napojila do zástrčky a čakala. Zapla som ho a okamžite som volala naspäť Radovi. ,,No, takže čo ste vymysleli?" spýtala som sa so zatajeným dychom. ,,Keď si chcela väčšie napätie, mohol som ťa ponaťahovať, nemusela si ma hneď zrušiť." Ježiš, on mi to snáď nepovei ani do Vianoc. ,,Vybil sa mi telefón. A teraz hovor!" Adrenalín mi začal rýchlejšie prúdiť v žilách. ,,Takže. Zajtra, čo bude nedeľa, by sme si my dvaja mohli výjsť k rieke. Vraj tu nejakú máte." ,,Hej, máme. Je to neďaleko." ,,Neskáč mi do reči, lebo sa na teba naozaj vykašlem." Smial sa Rado. ,,Zajtra tam pôjdeme my dvaja a tam na nás bude čakať Zayn. Tvoja mamka nás snáď nebude sledovať, takže. Dobrý ná..." nedovolila som mu dokončiť vetu, lebo začala pišťať a skackať po izbe. ,,No a táto má vraj 17. Zachytila som ešte, ale bolo mi jedno. ,,Ďakujem, ďakujem radko môj milovaný." Smiala som sa. Zbožňujem toho chlapca. ,,Tak, to je asi všetko čo som ti chcel. Potom sa ešte dohodneme. Čau." Rozlúčili sme sa. Ja som rýchlo volala Zaynovi. ,,Ahoj zlato. Čo si chcel?" spýtala som sa a čakala čo povie. Ako bude reagovať. Predsa mu nezačnem pišťať do mobilu. To že som to urobila predchvílou Radovi, som zamietla. Nepamätám si to. A čo si nepamätám to sa nestalo. ,,Taký letný. Spal som do 2 poobedia a potom som bol len tak kdetak vyvalený v dome. Ale poobede bolo lepšie. Predstav si to, išiel som si sadnúť do kaviarne, nech nie som celý deň doma." Usmievala som sa ako slniečko na hnoji, ale nevadí. ,,To bol dobrý nápad. A ako bolo?" ,,No ako by mohlo byť bez teba? Tak som si tam sedel, keď som zbadal že nejaký chalan sa dosť dezorientovane obzerá po kaviarni, pretože bolo plno. Tak som mu povedal že nech si sadne ku mne. Predsa len dvaja chlapi sú lepší, ako jeden chlap nie?" Rozosmiala som sa a tým som si pokazila vlastnú hru, ale hrala som ďalej. ,,No, nepovedala by som. Ale pokračuj, znie to zaujímavo." ,,Čo sa smeješ? Je na tom niečo vtipné?" Mala som pocit že ma prekukol, ale aj on hral ďalej. Teda, či hral neviem. ,,Dali sme sa do reči a po chvíli z neho vypadlo že má sesterku u ktorej prespáva ale že tá má zaracha. Ja som sa mu posťažoval že mám dievča, ktoré má zaracha a tak nemôžeme byť spolu. Nachvíľu na mňa vykulil oči, to si mala vidieť ten výraz. A spýtal sa ma, či sa nevolá náhodou Sophie." Dusila som sa smiechom stále viac a viac. Takéto kľučky som nepočula ešte u nikoho a to som v nich najlepšia. ,,Čo mi k tomu povieš?" Povedal ale v hlase mu nebolo počuť nič z predchádzajúcich emócií. Bol to ako hlas robota.