Neobyčajne obyčajný svet 2

Keď som došla domov, bola som zmätená. Doteraz me nevyviedol z miery žiadny chlapec ako tento. On si sem len tak nakráča a *bum*! Celý večer som bola v inom svete, hudba na najväčšej hlasitosti. Paramore, to bolo moja záchrana. Jej hlboké tóny a chytľavá melódia. Zase ma raz zachránila do myšlienok, lebo Haylin hlas nepripúšťa myšlienky, len to, že si musím užívať hudbu. Skackala som po izbe a o polnoci som padla ako podťatá na postel a zaspala som. Ráno som sa zobudila s poznaním že som si neurobila úlohy. "Do pekla!" kričala som. Nič som nestíhala. Matika, hotovo, dejepis len kúsok a do slovenčiny sa budem musieť pozrieť v škole. Ak to niekto nebude mať, som v pytli. Pri šatníku som tentoraz neváhala a dala som si svoju obľúbenú modrú univerzitnú mikinu a už som upalovala. Pred školou som spomalila nech nedojdem ufučaná ako slon.  Pri skrinke som zistila že som vybehla v papučiach. "Super, tento deň horší byť nemôže, blbý chlapec..." šomrala som popod nos. "Ako sa má naše slniečko?" počula som z diaľky. Keď som sa postavila, nebol tam nik iný ako Zayn. Skoro mi vypadli oči. "To čo máš na sebe?" neovládla som sa a rozosmiala som sa. "Očividne to isté čo ty" smial sa aj on. Mal na sebe takú istú mikinu ako ja. "Neéé, toto mi nerob, nechcem mať na sebe to isté čo ty," smiala som sa. "Dobre teda, vyriešim to", dal si dole mikinu, "môže byť?" A mne vyrazilo dych. Vyslovene. Mal len priliehavé biele tielko, ktoré presne opisovalo každú kontúru jeho tela. Tetovanie na lavej časti hrude presvitalo cez tielko a pútalo dosť veľkú pozornosť. nemohla som si pomôcť a pohladila som ho po ňom. "Krásne tetovanie,.. Znamená niečo?" Keď som si uvedomila že mám ešte stále ruku položenú na jeho hrudi, rýchlo som ju odtiahla a pozrela som naňho. Len na mňa hladel a usmieval sa. "Je to meno môjho dedka v arabčine," a tým sme sa zaoberali celú cestu do triedy. Počas hodiny sa pár krát otočil a usmial sa, čo mi spôsobovalo srdcový infarkt. Strávili sme spolu všetky prestávky. Rozprával mi o svojich zážitkoch s dedkom, o tom ako mu chýba vôňa jeho drevenej fajky. Rozprával mi o všetkom. Poznáte ten pocit keď niekoho poznáte len chvíľu, ale máte pocit ako by ste ho poznali celý život? To som pociťovala pri Zaynovi. Po škole si zašiel pre mikinu a spolu sme vyšli zo školy. "Tak ahoj, vidíme sa po víkende," povedala som. On ma však zdrapil za rukáv a pritiahol späť. "Čo si myslíš že robíš?!" spýtal sa rozhorčene. "Idem domov, čo myslíš čo asi robím?" odvrkla som. Nenávidím keď sa so mnou niekto rozpráva takýmto tónom. " Počkaj nehryz," smial sa. "Len som sa chcel opýtať či ťa nemôžem odprevadiť domov." Ooops, tak toto bol trapas. Chvíľu som rozmýšlala. Nechcela som si ho ešte príliš pustiť k telu, ale keď bol taký milý,... "Prečo nie," usmiala som sa. A tak sme išli. Keď sme došli k môjmu domu, nastalo trápne ticho. Nechcela som ho tam len tak nechať, ale dovnútra ho nevezmem. On to vymyslel za mňa. "Tak sa vidíme zajtra," a opatrne mi dal pusu na líce. Bolo to tak zlaté, že by som ho namiesto zjedla, ale ovládla som sa. Len som sa usmiala a vošla do domu. Ten pocit sa nedal opísať. Mala som chuť kričať, mala som chuť tancovať, mala som pocit, že dokážem všetko, aj lietať. Tak som len stála uprosted chodby, usmievala sa a nechala prechádzať ten pocit celých mojich telom. Bol piatok. Tie som mala rada, vždy som upratovala izbu, milovala som tie chvíle keď som bola len sama s hudbou. No teraz som sa tešila na pondelok a nevedela som čo robiť. Vybehla som do izby a rozhodla som sa že si sadnem na balkón, prečítam knihu a bude sa mi dobre rozmýšľať, čo budem robiť celý víkend. Keď som sa usadila na balkóne, došla mi správa.
DNEŠNÍ DEŇ BOL FAJN. NEZOPAKUJEME SI HO ZAJTRA? -ZAYN
Len som civela na telefón, neschopná pohybu. Začala som kričať a tancovať, ten pocit ma uplne dostal.
BOLA BY SOM VEĽMI RADA, STERTNEME SA V NOVEJ KAVIARNI?
Celá napätá som čakala odpoveď. Keď telefón zavibroval, až som poskočila.
O 3? BUDEM ČAKAŤ..
-PLATÍ :)
S dobrým pocitom som poupratovala nielen svoju izbu, ale celý byt. Ustatá som padla do postele a až do rána spala bez prerušenia s úsmevom na tvári..