Neobyčajne obyčajný svet 17

Nikde som nevidela Sáru, ale nevadilo mi to. Potichu som pristúpila k Zaynovi a priložila som mu ruky na oči. ,,Hádaj kto to je?" zatrilkovala som. Jedným pohybom sa ku mne zvrtol a uväznil ma v tesnom objatí. Nos som mala zaborený v priehlbinke pri kľúčnej kosti, on so prel bradu a vrch mojej hlavy. Objímala som ho okolo krku akoby som ho už nemala pustiť. A to som teda v pláne nemala určite. Odtiahla som sa aby som mu mohla dať pusu. ,,Ehm," ozvala sa odniekiaľ Sára. ,,Nerada ruším, ale kto je to?" Ukázala na Rafa. ,,To sa neviete predstaviť?" Zavrčala som. ,,Rafe-Sára, Sára-Rafe. Stačí?" Sára na mňa žmurkla. ,,Hej, stačí. Kľudne pokračujte, už budem ticho." To dúfam, pomyslela som si. Raz tú holku ubijem. Otočila som sa k Zaynovi, aby som dokončila načaté, ale on bol rýchlejší. Naše pery sa spojili vo vášnivom bozku. ,,Tak si mi chýbala." Na to som len zapriadla a schúlila som sa mu na hrudi. No a čo, že nás možno Rafe a Sára pozorovali? No a čo? ,,Ľúbim ťa." Povedala som len. ,,Nejdeme sa prejsť?" zašepkal mi do ucha Zayn a presne po tom som túžila. Trocha súkromia. Otočili sme sa k Rafovi a Sáre, ale tí sedeli obďaleš na skale a boli zabraní do vášnivého rozhovoru. Sára divo rozhadzovala rukami a Rafovi neostávalo nič iné, ako len prikyvovať. Poznala som tieto jej stavy. Radšej neísť do cesty a keď už by bolo neskoro, len prikyvovať.
     ,,Nechaj ich. Už nás nepotrebujú." Usmial sa Zayn a ja som len prikývla. Ruka v ruke sme sa vybrali popri rieke. Nerozprávali sme sa. No nebolo tam trápne ticho. Bol to ten typ ticha, ktoré vám nevadí. Hompáľali sme rukami a občas sa na seba usmiali. ,,Aha, naša skala," ukázal prstom na obrovský kameň. Kameň na ktorom sme ležali, spoznávali sa. ,,Hej, na ktorej som sa sušila, po tom čo si ma celú omokril!" Drgla som doňho ramenom. ,,Vravíš to akoby ti to vadilo!" Smial sa na mojej namosúrenej tváril. ,,Poď. Chcem ti niečo povedať." Vyštverali sme sa na kameň. Oprela som sa Zaynovi o hruď a on ma objal okolo pása. Takýchto dotykov asi nikdy nebudem mať dosť. ,,Hmmm," začal Zayn. ,,Čo by si povedala na to, keby sme spolu niekam šli?" ,,Kam, niekam?" Spýtala som sa, lebo som to celkom nechápala. ,,Nesmú nás vidieť, lebo ak sa to donesie rodičom,.." ,,Nie, nemyslel som teraz. Myslel som cez leto. Len my dvaja." Pri tej predstave mi až poskočilo srdce. Boli by sme spolu celé dni a noci. Pousmiala som sa a prstami mu prešla po chrbte ruky. ,,To by bolo fajn. Ale kam?" ,,Moja teta má chatu vo Francúzsku. Niekde pri La Rochelle. Keď boli u nás, povedala, že tam môžem niekedy zájsť. Platili by sme len letenku a jedlo." Panebože, ja, Zayn a Francúzsko. Vždy som tam chcela ísť. ,,To je,.. Úžasný nápad. Len neviem či ma naši pustia. Veď ich poznáš." Skrivila som tvár. A som došla. Nikdy ma tam nepustia. ,,Noo, to som takpovediac zariadil." Bleskovo som sa k nemu otočila a vyvalila oči. ,,Zariadil si čo?" Na perách sa mu objavil samoľúby úsmev. ,,To by si chcela vedieť, čo?" Vyplazil jazyk. ,,Zayn Malik! Nerob si zo mňa srandu!" ,,Lebo čo?" Smial sa na mne. Ten hnusák sa na mne normálne zabával. ,,Lebo ti už nikdy nedám pusu!" Tak. A vyriešila som to. ,,To by si mi neurobila. Kto by mi odolal?" Pomaly sa ku mne približoval až mal tvár celkom pri mojej. ,,Čo si to povedala?" Tvár mi ovanul jeho dych. ,,Že ti nedám pusu." Nedostane ma. Len udrž kamennú tvár, opakovala som si. ,,Naozaj?" Uprene mi hľadel do očí až som mala pocit, že mi vidí na dno duše. ,,Naozaj." Ja by som to vydržala aby bolo jasné, ale aj tak som preistotu zoskočila zo skaly a o pár krokov som sa vzdialila. ,,Sophiee, no tak. Daj mi pusu." Zoskočil aj on a pomalým krokom sa ku mne vybral. Cúvala som rýchlo ako sa len dalo, ale on mal výhodu v tom že videl kade ide. Dvoma skokmi ku mne priskočil. Rýchlo som urobila krok dozadu, ale potkla som sa a zvalila som sa do piesku. Ako tam tak nado mnou stál, zrejme sa rozhodoval či sa rozosmiať alebo nie. ,,Ha, ha, ha," vyšiel z neho smiech ktorý by zobudil aj ľadové medvede na severe. ,,Fajn! Len sa mi smej ty truľo!" Postavila som sa a rukami som oprašovala piesok zo všetkého kam som dočiahla. Vybrala som sa smerom k Sáre a Rafovi, ani som sa neobzrela. Keď sa mi smeje, truľo jeden. Ako som počula, len tam tak stál a smial sa. Potom sa však rozbehol za mnou. Mala som pred ním náskok ale ľahko ma dobehol a rukami ma objal okol pása. Zacítila som jeho pery pri mojom uchu. ,,Prepáč hviezdička. Bola si taká zlatá." ,,Pche, že zlatá, to určite!" Frflala som. ,,Nebodaj sa na mňa hneváš?" spýtal sa s úsmevom. ,,Áno hnevám, aby si vedel! Zo mňa si ti srandu robiť nebudeš!" Keď som však pozrela na jeho úsmev nevydržala som to a rozosmiala som sa spolu s ním. Spontánne som mu dala pusu. Na ten jeho výraz nezabudnem snáď nikdy. ,,A vraj mi nedá pusu. Ani len slovo nevieš vydržať!" ,,Bola som zmanipulovaná! To sa nepočíta." Bránila som sa. ,,Poď, ideme skontrolovať tých dvoch. Možno ho už Sára zjedla." Smiala som sa. Nebola by som prekvapená. Keď sme boli skoro na mieste kde sme ich nechali, bolo tam ticho. ,,Sáááá.." Chcela som zakričať, ale Zayn mi priložil ruku k ústam a ukázal opačným smerom. Sára bola opretá o strom a bozkávala sa s Rafom! Môj ty bože, toto sa ešte zamotá.