Neobyčajne obyčajný svet 16

Na druhý deň som dostala budíček od Rafa. Ale aký budíček. Ten debil zo mňa stiahol perinu a ja som sa tam pred ním obracala ako ryba na suchu. Nevadí, veď rodina je rodina. Možno ma uvidí aj  v horších situáciách, uškrnula som sa. ,,Neuškŕňaj sa a vstávaj ty spachtoš! Vonku je krásny letný deň a ty si ešte zahrabaná v posteli! Hanbi sa, vážne." Otvorila som jedno oko. ,,Koľko je vlastne hodín?" Vraví to ako keby boli 4. ,,No, že ťa vôbec napadlo sa to opýtať. Sú 3." Okamžite som vyskočila na nohy. ,,Prečo si ma nezobudil?!" Splašene som pobiehala po izbe. Sprchový gél, uterák, veci na prezlečenie. ,,Potrebujem dve minútky na rannú hygiénu." Vychádzajúc z izby som ešte stihla začuť Rafovo hundranie. ,,Že dve minútky, to určite!" Rýchlo som sa osprchovala a umyla si vlasy. Na prezlečnie som si vzala šortky s vysokým pásom, do ktorých som si zastrčila bielu košeľu. Videla som to na jednej holke v telke a keď som zistila že mám na ten outfit doma všetko potrebné, začala som to nosiť. Na moje prekvapenie sa to stalo mojím obľúbeným oblečením. Rýchle a pekné. Teda, aspoň myslím že pekné. Ešte s uterákom na vlasoch som vybehla z kúpelky a vletela do izby. Samozrejme, prečo by som sa nemohla potknúť? To by nebola Sophie. Keď som pozrela na hodinky, bolo tam 3:24. No, všetko stíham, ako vždy. Uterák z vlasov som si dala dole a zavesila ho von na balkón. Do večera to uschne. Pozrela som sa do zrkadla a to, čo som v ňom uvidela ma moc nepotešilo. Vlasy síce umyté, ale strapaté a zamotané ako vrabčie hniezdo. Opuchnuté oči a okolo nich rozmazaná špirála, ktorá mi ostala zo včera.
,,Božéé, prečo mi toto musíš robiť neustále?" Zaúpela som na svoj odraz. ,,Ja ti nič nerobím, to ty sama." Ozval sa zrazu Rafe. ,,Tak teda dík." Vyplazila som mu jazyk a ďalej naprávala čo sa ešte dalo. Po 1O minútach som vyzerala oveľa lepšie. ,,Tak a teraz už môžeme ísť?" Spýtal sa Rafe. ,,Tváriš sa akoby si išiel na popravu. Bude to fajn." Usmiala som sa, ale tak povediac som ho trocha chápala. Možno mu budeme pripomínať jeho a tú holku s ktorou sa rozišiel. Musíme s nim byť! Dohodla som sa sama so sebou že nebudem len so Zaynom, lebo by to bolo trochu dosť sebecké. Čo keby som zavolala Sáru? Ooo, to by mohol byť dobrý nápad. Možno by z nich bol pekný párik a keď už nie, aspoň by nebol Rafe sám. A Sáre tiež prospeje trocha spoločnosti.
,,Daj mi ešte minútku. Teraz už len fakt jednu." Zasmiala som sa a prešla do Filipovej izby. Rýchlo som vytočila Sárine číslo a zavrela za sebou dvere. Cítila som sa ako špión, ale veď nech. ,,Sári? Ahoj, počúvaj, chalani mi to vybavili tak, že sa stretneme pri rieke. Rafe pôjde s nami a chcela som že nech tam nie je sám. Nešla by sii?" Napäto som čakala odpoveď. ,,Noo, veď,.. Prečo nie." Počula som ako sa usmiala. ,, Mám len jednu otázku. Kto je Rafe?" Začala som sa smiať. ,,Žiadne výčitky? Nič? Len otázka kto je Rafe?" Tak som teda vyšla dobre z toho. ,,Rafe je môj bratranec. Prišiel k nám na pár dní a kvôli nemu mám priepustku, to som ti vravela. Má 21, mimochodom." ,,Dobre, presvedčila si ma. Kedy a kde?" ,,Samozrejme že pri rieke, tam nás nikto neuvidí. Dúfam. Sme dohodnutí na 4, takže pohni zadkom." ,,Že to hovoríš práve ty! Máš tam viac cesty ako ja a to je už trištvrte na 4. Za 15 minút tam určite nebudeš." Do kelu, to je toľko? ,,Okej, tak ja pádím, hlavne dojdi, byee." Zložila som, trielila do izby kde som schmatla Rafa za ruku. ,,Pohni, lebo to nestihneme." ,,Tá povie!" ,,Sklapni a poď." Takú rýchlu chôdzu akú som nahodila už nikdy neuvidíte asi. Striedavo sme bežali, striedavo sme išli. ,,Decko jedno bláznivé, on ti neujde!" Vykríkol Rafe, keď som zase pridala do kroku. ,,Noo, to je síce pekné, ale aj tak pridaj. Nechcem moc meškať." Pozrela som na čas. 4:07, aj tak už meškáme dokelu. Keď som uvidela začiatok "pláže", srdce mi poskočilo. A to sa ani nedalo porovnať s tým čo urobilo, keď som zbadala červené tenisky....