Neobyčajne obyčajný svet 4

Ostatok víkendu som vnímala akoby cez ružové okuliare. Nepamätám si, že by ma niečo nahnevalo, že by ma niečo otrávilo. Neustále som mala na tvári úsmev. Spievala si pesničky. Tancovala po izbe. Bol to pocit aký som ešte nikdy nezažila. Prispievalo k tomu aj to, že mi Zayn napísal.
TEŠÍM SA DO ŠKOLY :) RÁNO ŤA POČKÁM PRED DOMOM.. ĽÚBIM ŤA
Na to som odpísala len AJ JA TEBA :-*
V nedeľu som si dorobila všetky potrebné úlohy. Len tak som ležala na posteli a pozerala do blba. Nuestále sa mi v hlave premietalo v hlave naše stretnutie. Bolo to také prirodzené. Večer som si šla ľahnúť veľmi skoro, aby bolo čím skôr ráno.
Keď som sa prebudila, v izbe bolo ešte šero. Potichu som zišla do kuchyne, zaliala si čerstvú kávu a len tak rozjímala. V tom do kuchyne došiel Filip. "No čo sestrička? Ako sa má Zayn?" Ten pako mi snáď pokazí dobrú náladu. "Dobre," usmiala som sa. Došla som do izby, ktorá bola presvetlená slnečnými lúčmi a dodávala jej na kráse. Cez fialovú záclonu presvitalo fialové svetlo a sfarbovalo všetko naokolo.
Keď som ju omylom odhrnula, Zayn stál vonku opretý o bránku a počúval iPod. Pretrela som oči, či sa mi nesníva. Tento obraz si chcem naveky zapamätať. Ako tam stál, v červených botaskách a šilotvke stiahnutej do čela.. Otvorila som balkón a zakričala: "Hneď som tam!" Len sa usmial.. Na dnes som zvolila červené tričko, nech ladíme. Keďže červené obtasky v garderóbe nemám, musia mu stačiť balerínky. Zasmiala som sa sama pre seba. Ako by mu niekedy záležalo čo mám na sebe. Rozbehla som sa k nemu a objala so. On ma zodvihol zo zeme a zakrútil mnou. Mne sa zas zakrútila hlava. Mala som pocit akoby ma nič nedržalo pri zemi. "Pôjdeme?" usmial sa. "Samozrejme.." Kráčajúc do školy sa zaujímal viac o mňa, ako o okolité mesto. Pýtal sa na moju obľúbenú farbu, kapelu, kvety, na nepodstatné maličkosti, ktoré ho očividne zaujímali. Došli sme do školy, kde na nás všade pozerali. Naozaj všade. Učitelia, študenti, mám pocit že aj upratovačka. "Tebe nevadí, že na nás tak pozerajú?" spýtala som sa Zayna ktorý vyzeral uplne v pohode. "Ale prosím ťa, len mi ťa závidia," usmial sa. Po tejto vete som sa tak rozosmiala, až sa mi začalo čkať. To sa preistotu smial Zayn. A tak sme so Zaynom vošli do triedy, obaja červení od smiechu. Usadili sme sa. Otočil si stoličku a len sa mi tak hral s prstami. Pozerali sme na seba a celý svet nám bol ukradnutý. Keď začala hodina museli sme preniesť pozornosť na učiteľa. Keďže mi dnes neprišla suseda, mala som vedľa seba voLné miesto. Na matematike, sme precvičovali novú látku ktorú nám učiteľ vysvetlil v stedu. Lenže mne vôbec nešla. Zúfala som sedela nad príkladmi, keď sa v tom Zayn postavil a šiel k učiteľovi. Niečo mu potichu vravel. Z učiteľovej strany bolo počuť len "hm,no, ano".. Keď skončili tento tichý rozhovor, Zayn si zobral veci a sadol si ku mne. Prekvapene som naňho pozerala. "Čo pozeráš, nenechám ťa tu trápiť." Vyplazil mi jazyk. Vysvetlil mi to. A po chvíli som to pochopila. Bola som taká vďačná, že som mu dala pusu. Ozvalo sa zakašlanie. Keď so zdvihal zrak, učiteľ na nás pozeral a usmieval sa popod fúzy. "Vaše osobné veci si riešte mimo školy prosím." Pohrozil nám prstom. "Áno pán profesor." Odvetil Zayn, a aspoň ma držal ruku a hladkal ju. Skončila matematika a nastal koniec vyučovania. Išli sme po cestičke. "Ďakuejm za pomoc na matike," usmiala som sa. "Vieš že nie je zač." pohladil ma po tvári. Došli sme k domu. Rozmýšlala som,... "ˇČo keby si zašiel k nám? Rodičia nie sú doma a brat dojde neskoro večer." Zahľadel sa na mňa, .. "Naozaj môžem?" Prečo by si nemohol blázonko," a už som ho ťahala dovnútra. Vyšli sme do mojej izby. Všade bordel, na zemi gaťky, tričká. Na posteli časopisy. Všetko ako som tu nechala. "Prepáč za ten bordel, ráno som odišla na rých..." Je to tu prirodzené, lúbi sa mi tu." Usmial sa. Šla som k balkónu a odhrnula záclonu aby bolo v izbe viac svetla. Zayn došiel ku mne a objal ma. Otočila som sa a oprela sa o jeho hruď. Sálala z neho teplo a jemný parfém. Bola to tá vôňa ktorú môžete cítiť hocikde, aj tak ju spoznáte. Len sme tam tak stáli, ja s hlavou oprenou a jeho hruď a on ma len držal. Dal mi pusu na vrch hlavy a s úškrnom sa spýtal. "Tak kde sme to skončili, kým nás pán učiteľ vyrušil?" "Presne tu." Začali sme sa bozkávať.