Neobyčajne obyčajný svet 6

Mesiac prebehol ako nič a my sme boli so Zaynom stále spolu. Chodievali sme na výlety do prírody, k riečke a čo bolo najlepšie, zoznámila som ho so Sárou. Celkom si sadli, ale niekedy sa do seba vedeli pustiť ako divé psy. Vtedy som nastupovala na scénu ja a udobrovala ich. Ich  doteraz najlepšia hádka bola o tom, kto ma má radšej. Hádali sa dva dni, až som im to zatrhla s hrozbou ignorácie. Pretekali sa, kto mi v čom pomôže, kam so mnou pôjde. Bolo to strašné. Strašné ale zábavné. Strašné bolo len to, čo prišlo o pár dní neskôr. Zabudla som na mamine narodky. Zabudla som, že ju chceli otec s bratom prekvapiť. Všetko bolo prichystané na poobedie. Posedenie na záhrade, darček a rodinná pohoda. Ráno som sa vypýtala von na pár hodín. Mám taký pocit že otec súhlasil lebo mal plné ruky práce s poobedím. Šli sme do kaviarne, ako sme si plánovali na prvé stetnutie. Dokonca urobili terasu za ten čas čo sme tam neboli. Boli sme tak zabraní do vlasntého sveta, že celé mesto nám bolo ukradnuté. Sedeli sme vonku, pili ladovú kávu a len sa tak rozprávali. Neskôr sme zaplatili, teda Zayn zaplatil. Bol to naozaj džentlmen, nikdy ma nenechal platiť.,,Je to veľmi pozorné, ale nejako ti to musím splatiť," načala som opäť tú tému. Rozoberali sme ju miliónkrát no Zayn ju vždy ukončil bozkami, po ktorých som si ledva spomenula na svoje meno, nie to ešte na hádku. ,,SPlácaš mi to tým, že so mnou tráviš najkrajšie dni v mojom živote." Potešilo ma to. ,,Takže toto hovoríš všetkým, hmm?" Rada som si z neho uťahovala. Dnes však zvážnel. ,,Mati, si moje prvé dievča. Snáď aj posledné. Veľmi ťa totiž ľúbim." Hodila som sa mu okolo krku. ,,Aj ja teba ty môj blázonko." Podčiarkla som to mokrou pusou. ruka v ruke sme kráčali cez mesto smerom k môjmu domu. Keď sme boli na našej ulici, Zayn si zaumienil že ma ušteklí k smrti. ,,Nieeeeee!" kričala som. ,,Zayn Malik, toto ti nedovolíííí..." nedokončila som, lebo smiech nado mnou prebral kontrolu. Keď som chytila dych, začal sa protiútok. Ako však zayn povedal, bol silnejší a poľahky ho odrážal. Pri našej bráne som mu vyskočila na chrbát. Takto smejúc sa sme vošli do brány. Stále ma držal za nohy a ja som mu dávala pusinky na krk. Smiali sme sa ako malé deti. Smiech nám zamrzol na perách, keď sme zbadali ostatných hostí ktorí sa prizerali nášmu divadielku. ,,Do pekla!" vykĺzlo mi. ,,Do pekla to ani zďaleka nevysthiuje," postavil sa otec. ,,Môžem s tebou nachvílu hovoriť, Martina?" Zašli sme za dom. ,,Vysvetlíš mi, prečo si nedošla na maminu oslavu?! Vyslovene som ti povedal, aby si už o 4 bola doma. A ešte k tomu si došla s chlapcom, ku ktorému očividne niečo cítiš a my o ňom nič nevieme," dodal s úsmevom popod fúzy. ,,Prepáč oci, naozaj. Uplne mi to vyšumelo z hlavy. Máš pravdu, máme sa radi. Mám ti o ňom povedať ja, alebo sa s ním zoznámiš?" Na to sa rozosmial. Myslím že tvoja matka s ním už pozerá fotky z tvojho detstva." Zaúpela som. Prosím nech to nerobí, prosila saom v duchu Boha, Alaha, kohokoľvek. Spolu sme vošli do záhrady, kde Zayn sedel na stoličke pri mojej mame a ona niečo zanietene rozprávala a rozhadzovala rukami. ,,Mami, čo to robíš?" Nechápavo na mňa pozrela. ,,Rozprávam čo sa mi včera stalo v obchode, čo asi." No Zayn na mňa žmurkol, ajaj. Viem si predstaviť čo hovorila. Sadla som si mu na kolená. ,,Už vedie kto si, alebo si to nechal na mňa ty zradca?" pošepla som mu do ucha. Len sa potichu rozchichotal, čím bola odpoveď daná. ,, Naozaj ďakujem!" šťuchla som ho do rebier. Moja mama to však vyriešila za mňa. ,,Dcéra moja.." och, naozaj si mohla vybrať lepšie oslovenie.. "nechcešmi pvoedať kto je tento mladý muž?" Bože pomáhaj, dvihla som oči k nebesiam. ,,Toto je môj priateľ Zayn." ,,Teší ma pani Kollárová," galantne pobozkal mame ruku. Ja som len vyvalovala oči. To chlapča ma neustále niečím prekvapuje. ,,Teší ma. Tak!" Spľasla rukami. "To tu budeme len tak sedieť, keď mám narodeniny? Hor sa na tortu!" Zvyšok oslavy prebehol lepšie ako som čakala. Ku koncu sa dokonca môj otec a Zayn smiali. To je dobré znamenie. Keď sme vyprevádzali hostí, odchádzal aj Zayn. ,, Dobrú noc princezná," pobozkal ma na líce, pretože pri nás postával môj mimoriadne netaktný otec. ,,Aj tebe zlato." Išli sme spratať veci. ,,Maťka,..." a už je to tu, vzdychla som si. ,,Neboj sa, nejdem ti dávať kázne. Ten chlapec je velmi milý. Na nič sa nehrá a vyzerá to že ťa má naozaj rád. Len si ho drž," žmurkol na mňa. S otvorenými ústami som pozerala ako odchádza. Nuž čo, svet je divný, pomyslela som si a vyšla do izby, kde som do noci pozerala na hviezdy a myslela na to, čo sa za posledný mesiac stalo.