Neobyčajne obyčajný svet 3

Vyspala som sa doružova. S takýmto pocitom som sa nezobúdzala už dlhú dobu. Keď som však pozrela na hodinky, dobrá nálada bola v pytli. boli 2 hodiny. Zbehla som do kuchyne kde už nikto nebol. Išla som teda do záhrady, kde mama už usilovne chytala bronz. ,,Prečo si ma nezobudila?!" začala som zostra. ,,Chceli sme ťa nechať spať, vadí to nebodaj? " Ale to som už bežala do domu aby som sa pripravila. Namiesto zvyčajného hodinového kúpeľu som si hodila len rýchlu sprchu. Keď som vyšla von, napadlo ma že oholiť si nohy nebude tiež zlý nápad. Pozrela som na hodinky, trištvrte na tri, uf všetko stíham. A nastal najväčší problém. Čo si dať na seba? Nerozhodne som stála pred skriňou a rozmýšľala. Zvolila som si džínsy a biele tielko. Všetko sa doladilo žabkami anáhrdelníkom. Na to aby som vymýšlala niečo s vlasmi už fakt nebol čas. Keď som vyrazila z domu, bol ten najlepší čas. Kráčala som ulicou, s pustenou hudbou. V tom ma niekto objal zozadu. Už som chcela vykríknuť, no keď som sa otočila stál tam Zayn. "Čo ty tu robíš? Mali sme sa stetnúť v kaviarni," šťuchla som ho do rebier. "Chcel som ťa prekvapiť, " usmial sa. "Tak to sa ti rozhodne podarilo, ty blázon." Kráčali sme ďalej a pokračovali v rozhovore z piatka, akoby ani neskončil. Rozprával o meste kde vyrastal, ja som mu rozprávala o tomto meste. Veľa som mu rozprávala o Sáre. Nevedel pochopiť, ako to že mám len jednu priateľku. Keď sme boli skoro pri kaviarni, chytil ma za ruku a povedal: "Keď sme sem šli, videl som takú malú riečku. Nevieš kde to je?" Samozrejme že som vedela, bolo to moje obľúbené miesto o ktorom nevedela ani Sára. Chodievala som tam bez Sári. O tom mieste nevedel nikto. Chodila som si tam utriediť myšleinky. Teda ak som mala nad čím rozmýšľať. Teraz by to bodlo. A že s chlapcom ktorého začínam zbožňujem? Nevidím problém. "Viem. Je to moje obľúbené miesto," usmiala som sa. "A dovolíš mi vkročiť do tvojho kráľovstva?" povedal to s takou vážnou tvárou, že som sa rozosmiala. "Nerob z toho vedu a poď." A dala som mu pusu na nos. Bolo to tak intímne, až ma to samú ohromilo. Nikdy som nebývala taká hravá, čo sa vzťahou týka. Aj Zayn na mňa chvíľu zarazene pozeral, akoby vedel. Opatrne sa naklonil... Lenže ja som to nechcela tak rýchlo, mala som rada túto neistotu. Naše spoznávanie. Tak som len pokrútila hlavou. Len sa usmial, chytil na za ruku a pokračovali sme v ceste. Keď sme došli k rieke, len sme stáli a kochali sa. Sadli sme si na veľký kameň a stále sa rozprávali. Mala som pocit že o ňom viem všetko. "Idem vyskúšať vodu, mala by byť dobrá. Ideš tiež?" Pozrela som na ňho ako na blázna. "Táto voda nebýva teplá ani v lete. NIkam nejdem." Len sa samoľúbo usmial. Dal si dole botasky, vyhrnul gate a vošiel do vody. Keby ste mohli vidieť jeho výraz! Jednoducho som sa neovládla a rozosmiala som sa na celé šíre okolie. Nie a nie sa prestať smiať. Rýchlo odtiaľ vybehol. Myslela som si že aby vyšiel z tej studenej vody, ale on mal v dlaniach vodu a vyprskol ju na mňa. Zježili sa mi všetky chĺpky, taká bola tá voda studená. "Toto ti nedarujem!" Pribehla som k vode a nabrala som vodu do rúk. To tam už ale bol on a chrstol mi vodu na tričko. Bola som celá mokrá, no aj tak som nestrácala odvahu. Prskala som kopala som vodu ako som len vedela. Po chvíli sme boli obaja mokrí a tak sme si len lahli na horúci kameň a vychutnávali teplo ktoré nás pomaly zohrievalo. Keď som sa mu pozrela do tváre, svietili mu tam len veľké hnedé oči rozšírené od námahy a zábavy. Bolo skoro 8 hodín azačínalo sa stmievať. "Začína sa stmievať, nepôjdeme?" navrhol akoby mi čítal myšlienky. Musím sa spýtať ako to robí. "Hej, môžeme," usmiala som sa. Spoločne sme sa postavili a skoro suchí sme išli po cestičke späť. Keďže býval na druhej strane mesta ako ja, chcela som ísť sama, aby nemusel zbytočne šlapať. "Odtiaľto už pôjdem sama,..." nedokončila som vetu, pretože mi priložil prst na ústa. "Hádam som nejaký džentlmen, aby som ťa nenechal ísť po tme domov. Len som sa usmiala a išli sme. Keď sme boli pri mojom dome, zastali sme. "Ďakujem za nádherný deň. Nikdy som sa ešte takto nebavila, i kéď tú studenú vodu ti tak skoro neodpustím" rypla som. "Vždy budem silnejší ako ty. Si také malé roztomilé dievčatko,.." rýpal aj on. " Dobrú noc, teda," usmiala som sa a otočila sa. V tom momente bol predo mnou a držal ma v náručí. "Nemysli si že ťa nechám len tak odísť," usmial sa. Chcela som sa pohnúť, ale držal ma naozaj pevne. Chcela som niečo povedať, ale pocítila som jeho pery na mojich a zabudla som na všetko. Boli horúce, boli mäkké a mali chuť čerešní. Jemne sami prisal na spodnú peru, jazykom mi po nej prešiel. Nevedela som kto som, nevedela som odkial som, nevedela som nič. Vedela som len že chlapca, ktorý ma drží pevne v náručí ľúbim.