Neobyčajne obyčajný svet 15

Na čelo mi vyrazili kropaje potu. ,,Čo čakáš že ti poviem?" ,,No napríklad, že prečo si mi nepovedala že môžeš chodiť von?" Bojovne som vystrčila bradu. ,,Lebo by to aj tak nič nezmenilo. Prepáč." Počkať, prečo som sa mu ospravedlnila? Aha, zas ten môj pocit. Bála som sa. Asi som mu to naozaj mala povedať. V telefóne sa však ozval smiech. Odtiahla som mobil od ucha, aby som sa presvedčila či ešte stále volám so Zaynom. Volala som, ale nechápem prečo sa smeje. ,,Ty blázonko, naozaj si myslíš, že by som sa na teba nahneval kvôli takej hlúposti?" Zo srdca mi odpadol veľký kameň. ,,Teba možno nenapadlo, že by sme mohli byť aj tak spolu, keďže máš kvôli Radovi priepustku, ale tvoj najúžasnejší to za teba vymyslel." ,,Viem, už mi to stihol Rado povedať." Skočila som mu do reči, lebo som sa už dlhšie nevládala netešiť. ,,Nie je to úžasné? Ten Rado je inak fajn chalan." ,,Hej to teda je. Nevideli sme sa 4 roky, ale akoby to nebolo. Hneď sme si sadli do noty. Keby niet jeho, zbláznim sa bez teba. Takto aspoň občas prídem na iné myšlienky." ,,No, stačí, lebo ešte začnem žiarliť." ,,Ale prosím ťa. Hej, svlastným bratrancom by som sa dala dokopy, fakt." ,,No a? Slová incest ti nič nehovoria?" Smial sa Zayn. ,,Vieš čo, ty si riadny pako Zayn. Dni bezo mňa ti udierajú na mozog asi." Zapárala som. Och, ako mi to chýbalo! Už len dnešný večer a zajtra budeme spolu. ,,Tak, čo si robil prvé dni?" prešla som na bezpečnejšiu tému, lebo by som za seba neručila. ,,Nič, spal, prechádzal sa, zase spal." ,,Zaujímavé činnosti. Nekreslil si?" napadlo ma zrazu. Zreteľne si pamätám aká krásna kresba bola na stole u ňho v izbe. Bohvie či ju dokončil. ,,Ako si uhádla?" Aj na diaľku som počula ako sa usmial. ,,Veľa som sedel pri našej rieke." Keď rieku, kde sme boli prvý krát spolu oslovil ako našu, srdce mi urobilo kotrmelec. Aj po dvoch mesiacoch, mám stále takéto pocity. Myslela som že to potom bude už len málokedy. ,,Sedel som tam od obeda do večera. Až na to, že keď sa po ceste domov spustil lejak, jeden obraz ktorý som kreslil sa mi zničil." ,,Škoda, chcela by som ho vidieť." ,,Nakreslím ti takých tisíc keď budeš chcieť." ,,No, tak to by som si pozrela. Kedy že to mám začať rátať?" Prechádzala som sa po izbe s úsmevom veľkým ako svet. Ak by nemám uši, prisahám že sa mi roztiahne okolo hlavy ako zips. Na tomto prirovnaní som sa začala smiať a tým som skočila do reči Zaynovi, ktorý rozprával, aké zákutia našiel. ,,Je niečo smiešne na tom čo hovorím?" ,,Prepáč, len som si sama sebe prišla vtipná." ,,To sú prvé príznaky šialenstva moja milá." Varoval ma vážnym hlasom Zayn a to ma rozosmialo ešte viac. Stála som uprostred izby prehnutá v páse a smiala som sa až mi slzy tiekli. ,,Mám o teba naozaj strach. Niečo si si lupla?" Smial sa Zayn so mnou ale ja som mu nebola schopná odpovedať. Keď som ako tak chytila dych, snažila som sa mu to vysvetliť. ,,Napadlo ma prirovnanie a strašne ma to rozosmialo. Že keby nebolo uší, roztiahne sa mi úsmev ako zips okolo hlavy." V telefóne bolo počuť iba Zaynov dych. ,,Aha, nooo každopádne, veľmi smiešne." ,,Dobre no, nikto nie je taký vtipný ako tuto pán Malik. Ja mám svoj vlastný humor." Keby je pri mne, vyplazila by som mu jazyk, nech už je to akokoľvek detské. Ešte chvíľu sme sa rozprávali ale potom som položila. Bola som neskutočne unavená. Zapla som si film, ktorý ani neviem o čom bol. Tuším niečo romantické. Dejsom sledovala len cez poloprivreté viečka. Okolo 11 som už nedokázala predstierať že ma to zaujíma, tak som to vypla a šla si lahnúť.