Unbroken (7)

(nedeľa, 23.8.2012)

,,Eh,.. čo?" Spýtal sa Dany, no Lucy pokrútila hlavou. ,,Dnes pôjde von s Alex, urobia si babskú jazdu," povedala mu a žmurkla na mňa. ,,Aha," zamračil sa a odišiel do izby. ,,Ďakujem," usmiala som sa na Lucy. Bez slova ma chytila za ruku a vtiahla ma do mojej izby. ,,Čo si dáš na seba?" Vyhŕkla rozrušene a hrabala sa mi vo veciach. ,,O čo ti ide, Lucy?" Spýtala som sa so smiechom a prešla som ku skrini. Jemne som ju odstrčila a vybrala som si voľnú hnedú sukňu a čierne tielko. Obliekla som sa a zatočila som sa pred Lucy. Hodila na mňa hodnotiaci pohľad a akoby tuho rozmýšľala. ,,Môže byť," povedala nakoniec a ja som si vydýchla. Vážne som nemala čas ani náladu na prezliekanie a obliekanie. Rýchlo som šla do kúpelky a jemne som si pretrela mihalnice maskarou. Na líca trochu červenej farby. ,,Akurát dnes sa mi musel vyhodiť pupák," nervačila som a snažila som sa ho aspoň trochu zamaskovať. ,,Z čoho sa ti vyhodil? Budem ti to kupovať," vyplazila mi Lucy jazyk a ja som po nej hodila uterák. V tom momente sa ozval zvonček, takže mi srdce poskočilo a vynechalo pár úderov. ,,Idem tam," povedala pokojne Lucy a ja som sa rýchlo rozbehla do izby. Takmer som nevybrala zákrutu a mohutným šmykom som skončila nalepená na stene. Lepšie na stene ako na zemi, nie? Do kabelky som vhodila nejaké peniaze, žuvačky, mobil a s búšiacim srdcom som vyšla na chodbu. 
       Vo dverách stal Niall a o niečom sa rozprával s Lucy. Keď ma zbadal, na tvári sa mu zjavil obrovský úsmev. Pri pohľade na jeho úsmev som neodolala a usmiala som sa tiež. ,,Vyzeráš dobre," povedal mi. ,,Ďakujem," usmiala som sa a zastala som pri nich. ,,Užite si to," postrčila nás Lucy a zabuchla za nami dvere. ,,Môžeme?" Usmial sa Niall a natiahol ku mne ruku. Keď videl, ako váham, spustil ju.
,,Žiadne chytanie za ruku, chápem." Vďačne som sa naňho pozrela a pobrali sme sa po ulici. Rozprávali sme sa o všeličom. I keď som príbeh z X-factoru poznala zo všetkých strán a od každého, Niallovmu podaniu sa nič nevyrovnalo. ,,Neuveriteľne mi bolo treba na záchod a oni zase chceli, aby sme kecali. Sedel som tam v takom kŕči, že až," smial sa a ja som sa pri tej predstave strašne smiala tiež. Možno trocha škodoradostne, ale nevadí. ,,Nesmej sa! Vieš čo to bolo?!" Snažila som sa tváriť normálne, no vydržalo mi to len pár sekúnd. Opäť som vybuchla do smiechu. ,,Veď ja ti dám dôvod sa smiať," uškrnul sa Niall a urobil niečo, čo ja trestám odkrojením rúk. Ten pako ma začal štekliť! Keď som zacítila jeho ruky na mojom bruchu, trhlo mnou.  ,,Nechytaj sa môjho brucha, Niall!" Vykríkla som pomedzi smiech. ,,A to už prečo?" Spýtal sa, no stále ma šteklil. Bránila som sa, ako som len vedela. Spojenie so snahou niečo povedať bolo komické.
,,Lebo sme na ulici plnej ľudí," podarilo sa mi odtlačiť ruky.
,,Pravda. Musím si zachovať reputáciu," povedal vážne a zmietol z rúk neexistujúce smietky.
Zalapala som po dychu. ,,Takže reputáciu, čo?" Spýtala som sa a tiež som nahodila vážny výraz. Otočila som sa mu chrbtom a rýchlym krokom som šla k uličke, kde je Nando´s. Dobehol ma a kráčal vedľa mňa. Išli sme vedľa seba s vážnymi výrazmi a len sme šli. Párkrát som na neho mrkla, no stále sa tváril vážne. Kútikmi úst mi mykalo strašne, ale udržala som sa. Došli sme k Nando´s, on mi otvoril dvere a vošla som. Zastali sme pri pulte, kde opäť stálo to pekné dievča zo štvrtka. Keď sme si to uvedomili, už sa to nedalo.

            Ako prvá som sa rozosmiala ja. Teda, neviem či sa to dá nazvať smiechom. Rehotala som sa ako keby mi šlo o život. Keď som však počula Niallov smiech, skoro som si cvrkla. Dievča na nás hľadelo, ako sa smejeme. ,,Ty si riadny idiot," drgla som doňho.
,,No prepáč," dvihol obočie. ,,Chcel som ti kúpiť zmrzlinu, ale po tomto.. Neviem, neviem." Prevrátila som oči a objednala som si. Zase mi vzal tácku a šli sme si sadnúť. Cítila som sa, akoby sme takto chodievali do Nando´s odjakživa.
,,Čo je?" Spýtala som sa, keď na mňa hľadel. Pokrčil plecami.
,,Si iná, ako ostatné dievčatá."
,,A to je dobré, alebo zlé?" Spýtala som sa znova. A on znova pokrčil plecami. ,,Aha," hlesla som a zahryzla som sa do BigMacu. ,,Vysvetlím ti to takto. Keby idem do reštaurácie s nejakým iným dievčaťom, asi si objedná polku mrkvu a 3 bobule hrášku." Hľadel na mňa a ja som stále nechápala, čo tým chce povedať. Že veľa jem? ,,Proste si sama sebou. A to sa mi páči," vypadlo z neho nakoniec. Pokývala som hlavou. Takže to je dobré. Opäť sa rozbehla konverzácia, tentoraz o chalanoch. ,,Koho máš najradšej?" Spýtala som sa so záujmom. Prižmúril oči, no po chvíli pokrútil hlavou. ,,To sa nedá povedať. Každý je môj brat." Pousmiala som sa. Presne to som cítila k Danymu. ,,Vieš, každý z nich je iný. Síce o sebe vieme všetko, no s každým riešim niečo iné."
,,Napríklad?"
,,Tak napríklad. Ja vlastne ani neviem. Daj nejaký príklad." Vyzval ma. Zamyslela som sa.
,,Dievčatá?"
Usmial sa. ,,Prečo som túto otázku očakával?" Pokrčila som plecami. ,,O dievčatách sa bavím so všetkými. Ale myslím, že najviac asi s Liamom. On je taký môj,... veľký brat." Zasmial sa nad tým pomenovaním a pozrel sa na mňa.
,,Spokojná s odpoveďou?" Stále sa usmieval. ,,Tak, asi hej. A vlastne teraz ma ani nenapadajú žiadne také témy."
,,Pôjdeme?" Ukázal na prázdne tácky. ,,Chcem ti niečo ukázať," žmurkol.
,,Jasné, poďme," postavila som sa a vzala som tácku. Vyšli sme von, kde už pomaly padalo šero. ,,Kam ideme?" Spýtala som sa, keď ma viedol preč. ,,Keď ti to poviem, nebude to prekvapenie." Povedal mi, akoby mi to už dávno malo dôjsť. Viedol ma k akejsi veľkej budove, ktorú som si doteraz nikdy nevšímala. Šli sme k nej zboku a zastali sme pri dverách. Zrazu mi prikryl oči. ,,Len poď," cítila som jeho ruku na krížoch. Na tele mi nabehli zimomriavky a dúfala som, že si to nevšimne. Opatrne som sunula nohu za nohou, aby som sa nepotkla. Počula som, ako sa prebúdza k životu niečo elektrické a keď som počula, ako otvára dvere, pochopila som, že to je výťah.
,,Niall?" Zamumlala som, pretože časť jeho ruky som mala pri ústach."
,,Áno?"
,,Prečo sme vo výťahu?" Krátko vzdychol a počula som, ako sa usmial.
,,Kazíš mi prekvapenia, dievča," povedal nakoniec a ja som sa samoľúbo usmiala. Zrazu výťah zastal. Niall otvoril dvere a viedol ma k schodom. Otvoril posledné dvere a ja som na tvári ucítila jemný vánok. Pomaly mi odtiahol ruku z očí a všimla som si, že sme na streche.

         ,,Čo tu robíme?" Spýtala som sa prekvapene. Točila som sa na mieste a obzerala som sa. Bolo tu pár vankúšov, deka a sviečky. SVIEČKY!! ,,No,.." poškrabal sa na čele a prehltol. ,,Chcel som byť s tebou sám. Sem zvyknem chodievať, keď si chcem utriediť myšlienky. Poď sem," natiahol ku mne ruku a ja som ju tentoraz bez problémov chytila, čo si všimol. Pohľad mu spočinul na našich rukách a usmial sa. ,,Lepší sa to," povedal a potiahol ma k okraju. Na chvíľu som sa už videla, ako padám, no bol tam Niall a pevne ma držal za ruku. Rukou ukázal kamsi do diaľky, no kvôli zachádzajúcemu Slnku som nič nevidela. Celkom romantika. Zaclonila som si oči a všimla som si vysvietené London Eye. Krása, povedala som si pre seba. Teda, asi nie pre seba. ,,To teda je,. A mám to tu ešte jednu výhodu." Pozrela som sa naňho a rozmýšľala som, čo to tak môže byť. ,,Nie je tu signál," uškrnul sa a ja som sa zasmiala. ,,To je teda výhoda," pritakala som mu. Stáli sme a sledovali sme, ako sa menia farby Slnka. Oranžová, červená, krvavočervená,.. Až napokon zapadlo. ,,Nezapálime sviečky?" Spýtala som sa so šibalskými ohníčkami v očiach. Prikývol a prešli sme k deke. V sukni som nevedela poriadne pohodlne sedieť a tak som si ju jednoducho vyhrnula a sadla som si do tureckého sedu. Niall sa uškrnul, ale nekomentoval to. Aj on si sadol do tureckého sedu a zahľadel sa na mňa. Chvíľu sme si hľadeli do očí, no potom som odvrátila zrak.
,,Aké máte s chalanmi plány?" Spýtala som sa po chvíli ticha. Opäť si vzdychol.
,,V septembri odlietame do Európy na turné." Zavrela som oči a ľahla som na vankúš.
,,Na ako dlho?" Teraz bolo ticho dlhšie. ,,Na mesiac."
,,Aha," hlesla som. Cítila som, ako sa hýbe a ľahá si ku mne. ,,Otvor oči," vyzval ma. Urobil som, o čo ma požiadal. Videla som, ako vystrel ruku. ,,Vidíš tamto zoskupenie hviezd?" Keď som pokrútila hlavou, chytil ma za ruku a prisunul sa bližšie. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Dvihol mi ruku do vzduchu a kreslil ňou rôzne obrazce.
,,Vidím to," vydýchla som prekvapene. Nikdy som nevedela z miliónov hviezd rozoznať tých pár, ktoré tvorili rôzne tvary. ,,Tamto je Orion. A tam zase Najjasnejšia hviezda..." ,,Severka," dokončila som zaňho. Potom sme len tak ležali a rozprávali sme sa. Bolo to také elektrizujúce. V tej tme som mala chuť ľahnúť mu na hruď a počúvať jeho srdce. Rýchlo som potriasla hlavou, aby som tú predstavu vyhnala, no ostala jasná ako obrázok.

       
          Zase sme sa rozprávali, tentoraz o Írsku. ,,Aké to tam je?" Spýtala som sa ho. ,,Iné. Veľa zelene. Veľké polia a hory. Je to celkom iné ako Londýn. Samozrejme, sú tam aj veľké mestá a také veci. Ale je to tam menej rušné," vysvetľoval. ,,Aha," povedala som a zachvela som sa, keď zafúkal studený vietor. Pár sekúnd na to, mi na čelo padli prvé kvapky.
,,Ajaj," zastenal Niall a pomohol mi postaviť sa. Rýchlo sme vzali deku a vankúš a utekali sme pred čoraz častejšími kvapkami. Keď sme dobehli pri schody, vonku už lialo ako z krhly.
,,To bolo o chlp," smiala som sa. ,,Poď dole, zavolám taxík," povedal mi Niall a zišli sme dole. Počas toho, ako hovoril do telefónu, zotierala som si dekou z kože kvapky vody. ,,O pár minút je tu," oznámil mi a schoval mobil do vrecka. Kým sme čakali, začal si Niall spievať: ,,Now I will stand in the rain on the corner, I´ll watch the people go schuffling downtown. Another ten minutes no longer, and then I´m turning around."
,,Led Zeppelin?" Pozrela som naňho prekvapene, keď som spoznala pesničku Fool in the rain. Prikývol. ,,Milujem tú pesničku," usmial sa. Chvíľu na to prišiel taxík. Nastúpili sme a povedali moju adresu. Cestou sme boli ticho, len zvuky dopadajúcich kvapiek rušili ticho.

          Keď ma vyprevádzal pred domom, zachytila som jeho pohľad. Čakal. Nechal to na mňa. Pritisla som ústa na jeho pery, on ich pootvoril, ale jazyk nevystrčil. Len mi trocha natiahol spodnú peru, podržal ju, oči mal pri tom otvorené, a potom sa rýchlo odvrátil. Nepozerala som sa za ním a viem, že on sa nedíval pre istotu tiež. Splašene sme od seba utekali, lebo sme urobili niečo, čo nás ešte viac zblížilo a čo v nás nahlas kričalo, že nie je cesty späť.
Rýchlo som vybehla do bytu a zavrela som za sebou dvere. Zvalila som sa na gauč a pomaly, až labužnícky som si spodnú peru olizla. Bolo to vzrušujúce. Bolo to voňavé. Krvný obeh sa mi v žilách pohyboval veselými poskokmi.. Ale to mohlo byť aj z tých schodov. Bola som stále presvedčená, že to mám pod kontrolou. Zazvonil mi telefón a Niall doňho veselo kričal: ,,No konečne! Myslel som si, že mi tú pusu nikdy nedáš!" Bol veselý a ja som sa len ticho usmievala.