4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -14-

    Keď za sebou zavrela dvere, konečne si vydýchla. Nechcela myslieť na to, že ju dole čakajú chalani z One direction. Sú to len dvaja chlapci, s ktorými sa chceš spoznať, nepanikár! Lenže pre mňa slovo nepanikár nič neznamená. Panikárim, aj keď sa jedná len o maličkosť. Sprcha ma vždy upokojí. Zmyla som zo seba nervozitu aj paniku. Vlasy som si umyla obľúbeným šampónom s vôňou kokosu. Ako sa mi nechce výjsť von. Presušila som si vlasy a prešla do izby. ,,Načo sa sprchuješ uprostred dňa?" Spýtala sa Alice. Naozaj som to nezvykla robiť. ,,Poviem ti neskôr." Čo si dám na seba? Chystám sa, ako by som šla na rande. Vyšucháné čierne rifle, červené conversky, tielko. Jemne som sa prelíčila, ale fakt iba jemne. Nerada mám na seba vrstvy make-upu. Cítim sa potom ako omietka, ktorá každú chvíľu spadne. ,,Idem ešte na chvíľku von, netuším kedy dojdem. Pá." Povedala som v behu Alice a dúfala, že ju nebudú zaujímať detaily. Nemala som moc na výber, s kým ísť von. Priateľky zo základnej školy sa rozliezli po štáte, ani s nimi moc nie som v kontakte. Občas s Natalie. ,,Čau," povedala len a moju zjavnú dobrú náladu nekomentovala.
      Pomaly som schádzala po schodoch. Bola som ochotná prijať možnosť, že sa mi to celé iba prisnilo. Takú fantíziu nemám, skonštatovala som a tak mi vyšlo, že to musí byť pravda. ,,Keď si povedala, že sa sprchuješ dlho, myslel som že len žartuješ." Hneď si zo mňa začal robiť srandu Lou. ,,To je ešte celkom v poriadku. Dokonca som sa ponáhľala." Povedala som s vážnou tvárou a zdá sa, že mi nechcel veriť. ,,Môžeme ísť?" Usmial sa na mňa Harry tým jeho úsmevom, ktorý mu robil jamky. Hádam vám nemusím vysvetľovať, čo to so mnou robilo. ,,Môžeme." Usmiala som sa a rozmýšľala, do ktorej kaviarne pôjdeme. ,,Takže. Ako to, že som ťa tu ešte nestretol?" ,,Veď nie si moc často doma, nie?" Fakt tu musí byť málo. Mali turné, nahrávania, bohvie čo ešte. Neviem či by som to zvládla. ,,To hej. Niekedy je to to jediné, čo mi na tom prekáža. Chýba mi rodina a priatelia. Ale ja som myslel, ešte pred tým." ,,To netuším." Zašepkala som a chvíľu bolo ticho. Potom sa samozrejme musel ozvať Louis a tak sa rozhovor zase rozbehol. ,,Nemôžem rozprávať iba o sebe." Posťažovala som sa. ,,Lou, povedz mi o Eleanor. Ako dlho ste spolu?" Toto ma naozaj zaujímalo. Vyzerala ako milé dievča. Keď už sa do nej Louis zaľúbil, musela byť niečím výnimočná. Niečím, čo mu napovedalo, "to je ona Lou". Úsmev mu zjemnil tvár a oči chytili zvláštnu farbu. ,,Je to moje zlatíčko. Som poriadny bordelár a ona presný opak. Chalani vravia že je ako ja, len v ženskom vydaní." ,,Veď aj je." Skočil mu do reči Harry, no ja som ho umlčala pohľadom, načo mi len vyplazil jazyk. ,,Je neustále veselá, smeje sa na mojich vtipoch aj keď nie sú vôbec vtipné. Je to ona. Tá pravá. Cítim to." Očarene som naňho hľadela. Kedy ja spoznám chlapca, ktorý o mne bude hovoriť s toľkou láskou? ,,Waau, takto som nepočula ešte chlapca, aby rozprával o svojej priateľke. Teba nech si len drží." Žmurkla som na ňho. ,,A čo ty? Tiež máš niekoho, kto by o tebe takto rozprával?" Spýtal sa s úsmevom Harry. ,,Nie." Odpovedala som jednoducho. ,,Ako to?" Prekvapene zastal. Ignorovala som to a aj s Louisom som šla ďalej. ,,Normálne. Jednoducho sa nenašiel nikto, kto by ku mne niečo také cítil. Ak by nebol zo školy, moc by sme sa nevídali, keďže mám tréningy, na víkendy chodím domov. Proste na to nie je čas." ,,To poznám." Povedal Harry tak potichu, že som nevedela či sám pre seba, alebo mi odpovedal.
      Všimla som si, že nás vedie k mojej obľúbenej kaviarni. Sú tam obrovské vankúše, ktoré slúžia ako stoličky a len malé taburetky namiesto stolíkov. Navyše som sa poznala s chalanom, ktorý tu pracuje. Naše mamy sú kolegyne a tak sme sa párkrát stretli. ,,Ahoj Jeff." Usmiala som sa naňho. ,,Nicole, teba som tu dlho nevidel. A ešte k tomu s chlapcom." Prvý vošiel Harry a hneď za ním Louis. ,,A ešte k tomu s dvoma, vidím že si sa posnažila." Neustále sme sa prekárali, inak sme ani nevedeli komunikovať. ,,Rob si srandu. Vieš že ja taká nie som." Štuchla som ho do ramena. ,,Samozrejme že si robím srandu ty teľa! I keď by na teba mohli stáť v rade." ,,Nejdem si sadnúť?" Prerušil troška prudšie náš rozhovor. Prekvapene som sa naňho pozrela, na Jeffa sa len ospravedlňujúco usmiala a išli sme si sadnúť. ,,Sem!" Ukázala som na moje obľúbené miesto a zaborila sa do mäkkučkého vankúšu. Harry si sadol hneď vedľa mňa a omylom sa mi dotkol ruky. Bleskovo som ju odtiahla, pretože v prítmí, ktoré tu panovalo som mala chuť na neho skočiť. Jeho vôňa sa okolo mňa vznášala a ja som mala problémy s dýchaním. Keď som sa pozrela, hľadel na mňa a v očiach mal bezradný výraz.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára