4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -8-

   ,,Povedz mi že zle vidím!" Jedným skokom som k nej priskočila a vytrhla jej cigaretu z ruky. Tak neskutočne ma svrbeli ruky, mala som chuť ju poriadne prefackať. Ohúrilo ma to. Nech už som bola akokoľvek vytočená, nikdy som nemala chuť niekoho udrieť.
,,Ty si sa snáď načisto zbláznila! Pre mňa za mňa sa vykrič na mňa, hocikedy mi volaj a krič, ale netráp tým mamu!" No Alice tam len tak stála a s flegmatickým pohľadom ma sledovala. Fajn, takže takto to nepôjde.
,,Alice, no tak. Čo sa s tebou deje?" Čakala som na odpoveď. no tá neprichádzala. ,,Aspoň niečo povedz preboha! Kde je moja sestra? Povedz mi kde je?!" Zosunula som sa na jej posteľ a nevedela som čo mám urobiť. ,,Nemala som odísť na ten internát. Nemala som ťa tu nechať, keď som vedela že sa schyluje k rozvodu. Ja som pred tým utiekla a ty si tu ostala. Len jedno nepochopím. Prečo tým trápiš mamu?" Ani som nečakala odpoveď, no ozvalo sa zasmrkanie. Slzy jej stekali po tvári a miešali sa so špirálou, ktorá vytváral na lícach svoj vlastný príbeh. Prečo plače? Pýtala som sa sama seba? Po 15 rokoch som svoju sestru akoby nepoznala.
,,Poď sem." Hlesla som a potľapkala po posteli. Pomaly sa pohla a prisadla si. ,,Príliš ďaleko." O kúsoček sa posunula. ,,Bože, ty truľko." Prisadla som si k nej a objala ju. ,,Pamätáš ako sme spávali keď sme boli malé a báli sme sa?" Prikývla. Prezleč sa do pyžama a ľahni si. Hneď som tu. Vyšla som z izby a opatrne našlapujúc som zišla po schodoch. Mamka zaspala pri telke a tak som ju zakryla dekou. Vypla som telku aj svetlo v obývačke a v kuchyni som sa pustila do môjho majstrovského plánu. Vytiahla som dve veľké šálky a urobila som nápoj, ktorý všetko vyrieši. Všade som pozhasínala a s Božou pomocou som nič nevyliala. Keď som došla do izby, Alice ležala na posteli prezlečené v pyžame. Dostala ho na narodeniny minulý rok.  Kockované gate a čierne gate. Moja malá sestrička. Položila som šálky na nočný stolík a čakala som kedy mi bude venovať pozornosť.
,,Čo to je?" Spýtala sa hlasom malého dievčatka.
,,Kakao, čo iné." Usmiala som sa a podala som jej šálku. Keď som sa jej dotkla ruky, mala ich uplne ľadové. Teplé kakao jej len prospeje. Pár minút sme sedeli bez slova, až kým sme nedopili.
     Alice sa schúlila do klbka a ja som si k nej ľahla. Ako malé sme tak ležali vkuse. Šuškajúc si tajomstvá, ktoré sme vedeli len my.
,,Čo sa deje?"
,,Sľúb mi že to nikomu nepovieš. Hlavne nie mamke." Nechápala som o čo ide.
,,Vyklop to už sestrička." Zhlboka sa nadýchla a začala rozprávať.
,,V škole ma šikanujú. Zo začiatku to bolo fajn, ale stupňuje sa to. Asi dva mesiace po začatí školského roka bohaté deti zo školy chceli na jedno dievča vyliať vedrá farby, len preto, lebo im povedala čo si o nich myslí. Počula som ako sa dohadujú, a tak som varovala aj to dievča, aj riaditeľa. Bolo to tvrdenie proti tvrdeniu a tak s tým Morrison nemohol nič urobiť. To mi bolo jedno, hlavne že sa nič nestalo Charlotte. Mám ju rada. Je milá, je krásna a je neuveriteľne múdra." Mala som pocit, že tu ide o niečo viac. Stále ten pocit.
,,Nič sa nedialo, ale minule nás videli vonku a.. Odvtedy to ide dolu kopcom. Rozširujú rôzne hlúposti a decká tomu začínajú veriť." Prečo by sa začali hádať keď ich len tak stretli vonku? To znie čudne. ,,Alice,prečo by o vás rozširovali rôzne hlúposti, keď vás len videli? Všimla som si, že zaťala päste.
,,No tak, Al, vieš že mne môžeš povedať čokoľvek."
,,Pamätáš ako som vravela že mám Charlotte rada?" Prikývla som a možno ma niečo napadlo. Ale to nemohla byť pravda.
,,Ty ju máš rada viac ako len kamarátku však?" A zrazu to z nej akoby vyšlo. Rozplakala sa mi na ramene a ja som ju hladkala po vlasoch. Panebože, nezabránila som v tom, aby ublížili mojej sestričke. Zase to odcudzovanie. Priznávam, bol to pre mňa šok, ale.. Idioti! Ležali sme ponorené do vlastných myšlienok. Do myšlienok tak ťaživých ako sivé mračná ktoré sa zbiehajú nad oblohou keď sa schyluje k búrke.
,,Čo robia okrem toho že rozprávajú hlúposti?" Nechcela som jej to robiť ťažšie, ale potrebujem to vedieť. ,,Nachádzam si rôzne listy v taškách, alebo odpadky. Zhnitý rohlík v telesnej. Viem, znie to ako banalita,.." ,,Aká banalita? Veď oni ťa týrajú!"
,,Keby nepovieš tak ani neviem." Odvrkla Alice a ja som pochopila prečo je taká. Je to jej obranný reflex. Musím ju rozveseliť. Ale ako do kelu, ako?
,,A čo Charlotte?" Tvár jej zjemnil nádherný úsmev.
,,Je úžasná. Vždy sa máme o čom rozprávať. Veci ktoré si myslí hovorí nahlas, nehrá sa na nič." Bolo čudné počúvať ako mi moja mladšia sestra opisuje jej priateľku, ale videla som čo s ňou robí pomyslenie na ňu. Tak je moja sestra lesbička, no a čo?
,,Vždy tu budem pre teba, jasné? Vždy, bubu!" Náročky som použila prezývku, akou sme ju volávali keď bola malá. Usmiala sa a o pár minút som cítila ako pravidelne odfukuje. Najťažšia časť je už asi za nami. Aspoň že sa neuzavrela do seba. To je to najhoršie.
,,Vždy buď sama sebou, Bubu. Tvoja osobnosť je to jediné, čo ťa nikdy nesklame. Len pokiaľ to ty sama dovolíš." Ani neviem ako, ale v tom momente som zaspala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára