,,Dobré ráno športovec." Usmiala sa na mňa Maggie, ktorá medzitým vstala.
,,Tak, aký bol dnes beh?" Pýtala sa ma to každý jeden raz čo som došla z behu.
,,Taký ako včera a predvčerom. Ale dnes bolo čerstvo."
,,Čo si čakala? Ešte stále je len marec." Hodila som sa na posteľ a otočila sa k nej.
,, Dokedy si včera volala s Paulom? Keď som sa posledný krát pozrela na hodinky, bolo pol 1. Keď to takto pôjde ďalej, zruinuješ toho chlapca účtami za telefón."
,,Tomu sa hovorí voľné minúty, zlatko." Poslala mi vzdušný bozk. ,,Ale ani neviem ako dlho sme volali. Fakt som nesledovala hodinky."
,,Dobre no," mykla som plecom. Horko ťažko som sa postavila z postele a prešla som k skrini. Keď tak rozmýšľam.. Čo si dám na seba?
,,Nemrač sa toľko, budeš mať vrásky."
,,Dík za info." Uškrnula som sa. Na marec je vonku teplo, takže som si vybrala obľúbené čierne džíny a k tomu sivé tielko. Na nohu milované červené číňany, na ktoré nedám dopustiť i keď mamka mi ich chcela minimálne 3 krát už vyhodiť. Načo sa parádiť? Troška špirály a som pripravená.
,,Ideme?" Otočila som sa na Maggie, ktorá bola ešte stále v pyžame.
,,Aha, tak ťa tedá počkám." Zatiaľ som si zabalila knihy a prekontrolovala úlohy.
,,Dokedy tu chceš ležať?! Poďme!" Zavelila Maggie. Prevrátila som oči a dala som si záležať aby to videla. ,,Raz ti ich vypichnem," pohrozila mi prstom.
,,Ale nie, tieto krásne očičká?" Nahodila som výraz anjelika a spoločne sme sa vybrali smerom k škole. Je síce len pár minút cesty od internátu, ale vždy sa zastavíme v blízkej kaviarni Starbucks. Ja som si občas po behu potrebovala dať kávu na prebratie a Maggie si nevedela predstaviť deň bez raňajšieho zeleného čaju. Dnes sme mali čas a tak sme si sadli k stolu. Cez presklennú stenu sme videli ľudí náhliacich sa do neznáma. Rady sme im vymýšľali mená a povolania. Práve okolo prechádzala postaršia pani s prenikavými zelenými očami.
,,Mhm,.. Pani Emily. Má krásne zelené oči. Určite je múdra."
,,To kvôli očiam usudzuješ, že je múdra? Potom čo znamenajú hnedé oči?" Sledovala som so záujmom čo povie.
,,Utiahnutá, ale cieľavedomá osoba." Začala si pospevovať nejakú sladkú pesničku.
,,Prosím nie." Zamraučala som. Maggie vôbec nevie spievať a vie že nemám problém jej to povedať, tak radšej stíchla.
,,O 10 minút zvoní. Vstávaj a ideme," zahlásila som. Voľky-nevoľky dopila čaj, zaplatili sme a vyšli do čerstvého rána. Rozoberali sme, čo sa nám snívalo. Teda, Maggie rozoberala. Ja nerada rozprávam o tom čo sa mi sníva. Mám pocit že o sebe veľa prezrádzam. Hlavne teraz. V posledných dňoch mám veľmi čudné sny. Neviem či sú predzvesťou niečoho dobrého, alebo zlého. Zobudím sa celá spotená s hlasno bijúcim srdcom. Ťažko povedať čo to znamená, ale mám z toho taký neurčitý strach.
,,A mali sme veľa detí." Skočila mi do myšlienok Maggie.
,,Ehm, čo...?" Potriasla som hlavou aby som z nej vyhnala zlé myšlienky.
,,Nííí, ty si ma vôbec nepočúvala." Odula spodnú peru. Vždy keď to urobila, mala som chuť ju zjesť. Taká drobná, taká pekná. Tak ja nikdy vyzerať nebudem. Pokiaľ si pamätám, mojou jedinou slabosťou bol vždy len výzor. Hnedé myšacie vlasy, ktoré šli do ryšava. Taká čudná farba. Na slnko vyzerali akoby boli naozaj ryšavé. Splývali mi okolo srdcovej tváre, v ktorej vynikali akurát tak husté mihálnice. Nič extra. Jediné čo sa mi na mne páčilo, boli moje oči. Pri strede mali zelené bodky, inak boli hnedé ako pravá mliečna čokoláda. Nikdy som nebola typ holky, ktorá vyzerala ako vystrihnutá z časopisu. Žiadne značkové veci, čo hryzú, alebo účes podľa najnovšieho trendu. Bola som síce chudá, ale skôr by sa to dalo nazvať mľandravá. Nevadí, nejako bolo nejak bude, moja. S touto myšlienkou som ako tak prežila celý deň. Poobede som mala aj tak na prd náladu a tak okolo mňa Maggie chodila po špičkách. Na slúchatkách som mala vypeckovanú obľúbený Simple plan a všetko prestalo existovať. Už len jeden deň a bude víkend. Chvalabohu.
Simple Plan <3
OdpovedaťOdstrániť