Unbroken (6)

(piatok, 21.8.2012)

Zobudila som sa na rachot z kuchyne. Voľky-nevoľky som rozlepila oči a postavila som sa z postele. Budík som mala nastavený na 10, no zobudila som sa o hodinu skôr. Super.
Došuchtala som sa do kuchyne, kde stál Dany a utieral rozliaty čaj. To by mi bolo jedno, keby na zemi neboli črepy mojej obľúbenej šálky. ,,Dany!" Skríkla som a pustila som sa do zbierania črepov. ,,Prepáč Andy," držal si ústa a hľadel na mňa s vygúlenými očami. ,,Sľubujem, že ti kúpim takú istú," zaprisahával sa. ,,To ti radím," zavrčala som. ,,Kedy ste prišli?" Spýtala som sa, keď som sa postavila a črepy položila do inej šálky na poličku. Poškrabal sa na hlave a prižmúril oči. ,,Neviem, asi o 4? Fakt netuším. Na hodinky som sa nepozeral," uškrnul sa. Pobavene som pokrútila hlavou. To si dlho nepospal. ,,Prosím ťa choď si sadnúť," postrčila som ho ku stolu, keď som videla ako naslepo hmatá po ďalšej šálke. ,,Lucy ešte spí?" Prikývol a tak som zaliala 3 kávy. Do mojej cukor a do Danyho mlieku. Jediná Lucy kávu pila takú, aká bola. Nechápala som ako to dokáže. Raz som si vyskúšala vychutnať takú kávu, no skončila v dreze. Potichu sme sedeli a pili sme kávu, až kým sa do kuchyne nedošuchtala Lucy. ,,Bréé,.." vytlačila zo seba pomedzi mohutné zívnutie. ,,Dobré ráno," uškrnula som sa, keď sa na môj hlasný hlas zachvela a zapchala si uši. ,,Mám pocit, akoby som počula motorovú pílu," zastonala a ja som sa náramne bavila. ,,Tam máš kávu," ukázala som na linku a Lucy na mňa vďačne pozrela. Bol najlepší čas na to, aby som sa začala chystať do práce a tak som prešla do izby. V tomto smere som nemala problém s obliekaním. Glen, náš šéf, nedbal o to, ako sme oblečené okrem jedinej výnimky. Biely top. Tričko, blúzka, rolák a či tielko, ale v bielom. Rifľové šortky a biele tielko, kabelka s najnutnejšími vecami a hor sa do práce. ,,Deti, mamička ide zarábať peniaze," kričala som, kým som sa snažila obuť si sandále. ,,Dajte sa dokopy," zakričala som ešte a zavrela som dvere. Nehlučne som zbehla po schodoch a nadýchla som sa dusného londýnskeho tepla. Bude pršať, napadlo ma, no pre dáždnik sa mi ísť nechcelo. Kašlať na to. Prácu nemám ďaleko a tak som veselo vykročila. DO uší som si zastrčila slúchadlá a ranný hluk áut, trúbenia a ponáhľania sa, úplne stíchol.

          ,,Čauko. Aké bolo voľno?" Spýtala sa ma Alex, ešte som ani poriadne nezavrela dvere od služobného vchodu. Alex vychutnávajúca si rannú cigaretku sedela pri otvorenom okne. ,,Ušlo to. Lucy s Dany sa opili, zase," zasmiala som sa. ,,Lucy nás zoznámila s perfektnými ľuďmi," povedala som a čakala som ako zareaguje. ,,Hej?" Bola som nedočkavá, kedy jej poviem, koho som spoznala, ale do dverí vtrhol Glen. ,,Dobré ránko dámy! Snáď si si užila voľno, dnes to vyzerá dobre," adresoval mi a ja som prikývla. ,,Ideme na to? Ozaj, na zaškolenie dnes príde nový chlapec.ô Viem, že sa ti začína škola, no nechcem aby si odišla. S Markom si budeš striedať smeny, platí?" Nadšene som prikyvovala. ,,Zbožňujem ťa," povedala som mu s úsmevom. Práca popi škole sa hľadá naozaj ťažko a Glen mi vyšiel v ústrety. ,,Čo je zač ten Mark?" Spýtala sa Alex keď sme šli k pultu. ,,Úprimne? Veľa o ňom neviem. Má 24 a tiež študuje, tuším niečo s tancom." Fíha, to znie zaujímavo. Hlavne Alex akoby zasvietili oči. Automaticky som sa pustila do leštenia už aj tak čistých pohárov. Alex zatiaľ zložila stoličky. Prešla k rádiu a naladila stanicu. ,,Moja obľúbená," pokrčila plecami. Po chvíľke pustili One thing. Hej, presne tú, ktorú sme si spievali pri bare. Entuziazmus ktorý som cítila vtedy večer, sa na mňa akosi nalepil a začala som si pospevovať. Alex na mňa prekvapene pozrela, no pridala sa. Get out, get out, get out of my head, spievali. Keď okolo nás prechádzal Glen, len sa uškrnul a s plnou krabicou vín sa pobral do skladu. Pár minút na to sa pri bare zjavil s akýmsi chalanom.
,,Tak dievčatá, toto je Mark," usmial sa a ukázal na chlapca. ,,Andy," podala som mu ruku. Ako sa natiahol, spod okraja čierneho trička vykúkalo čierne tetovanie- slnečné lúče, ktoré na jeho svetlej pokožke priam žiarili. ,,Teší ma," usmiali sa na mňa tie najhlbšie zelené oči. Moju ruku vystriedala ruka Alex. Videla som, ako sa naňho očarene pozerá. Aj s prehľadom som musela uznať, že Mark bol fakt kus. Čierne vlasy mu padali do čela a neustále si ich odhŕňal nabok. ,,Ukážte mu, ako to tu chodí, ja musím letieť. Bye!" Zakričal Glen a už ho nebolo. Ostali sme stáť v strede klubu a keďže nikto nevyzeral, že by sa chystal niečo urobiť, chopila som sa toho ja.
,,Takže , tu je kasa..." Celé doobedie som Markovi striedavo ja a striedavo Alex vysvetľovali, ako blokovať, kedy byť ľadovo pokojný a kedy už zavolať vyhadzovača. Zakaždým prikývol a sám pre seba zopakoval, čo som povedala. O 11 sme otvorili a dnu vošiel prvý zákazník. ,,Choď," postrčila som Marka. Cez deň sme slúžili ako každý iný klub. Zákazníci si mohli objednať aj jedlo. Až večer sme sa zmenili na vyhľadávaný klub. Mark bol o pár minút späť s úškrnom. ,,Veď to nič nie je," vydýchol. ,,A čo si si myslel že je to maturita?" Štuchla som doňho, na čo na mňa Alex škaredo pozrela. Akoby vravela "ruky preč!" Prevrátila som očami a vzala som si noviny, ktoré sem cestou kúpila. Nič nové, pomyslela som si a zase som ich odložila. Keď sme nemali s Alex čo robiť, rozprávali sme sa o hocičom. Teraz však došiel Mark a Alex mu venovala celú svoju pozornosť. Sedela na pulte a veselo hompáľala nohami. Sem- tam sa pritúlal zákazník, ale to fakt bola výnimka. Nakoniec nastal čas môjho odchodu. Keďže ešte nemám 181, nemôžem byť v bare po 8. Teda, aspoň nie v tomto. ,,Ja si na starosť nevezmem, keď sem príde kontrola," vravieval Glen a a mne to nerobilo problém.

             Keďže bol už koniec augusta, dni sa čoraz rýchlejšie skracovali. Keď som došla domov, často bolo už šero. Domov som sa neponáhľala. Dany bude v práci a Lucy šla pravdepodobne domov. Takže teraz kam?" Zastala som na križovatke a nerozhodne sa rozhliadala. Pri sebe som mala nejaké peniaze a tak som si povedala, že by sa mi hodili nejaké pekné šaty. Zabrúsila som do najbližšieho nákupného centra a pustila som sa do hľadania, skúšania a opäť hľadania a skúšania. Po takmer hodine som našla prekrásne kvetované šaty. Tie musím mať, pomyslela som si. Vyplatila som a radostným krokom som sa vybrala domov. Cestou som sa zastavila v Starbuckse a kúpila som si veľké kapučíno. Keď som vchádzala do bytu, všade bola tma ticho. Tak fajn, aspoň budem mať večer pre seba. S kapučínom som si sadla na malý balkónik a otvorila som album s fotkami. Prezerala som si fotky mamy a mňa. Mama, ako ma drží za ruku, kým vedľa nej s veľkým úsmevom stojím. Ja a otec. Dal mi ponožku na hlavu. Upútala ma jedna fotka. Držím otca za ruky a jemne sa mračím. pretože vidím, aké ich má oproti mne veľké. Viem, že som na to myslela. Jednoducho to viem. Doteraz mám totiž enormne malé rúčky.

 Ani som si neuvedomila, kedy som začala plakať. V jednej chvíli som sa usmievala a v druhej som nič nevidela, pretože mi slzy zabránili. Opakom ruky som si ich utrela, no na povrch sa drali ďalšie a ďalšie. Vzdala som boj a nechala som citom voľný priebeh. Zacítila so, že mi vibruje mobil. Číslo som nepoznala a tak som sa snažila mať čo najvyrovnanejší hlas.
-Áno?- Ozvala som sa ako prvá.
-Andy? To som ja Niall.- Srdce mi urobilo kotrmelec.
-Ahoj.- Usmiala som sa, no to on nemohol vidieť. -Som rada, že ťa počujem.-
-Ako sa dne máme? No, popravde som sa chcel opýtať, či to áno stále platí.- Zasmrkala som a zotrela si slzy, ktoré sa zachytili na mihálniciach. V telefóne ostalo ticho.
-Ty plačeš?- Vydýchol prekvapene.
-To nič. Len,.. A vlastne je to jedno.- Nemusím o tom rozprávať človeku, ktorého takmer nepoznám.
-Andy!-
-Niall, fakt. Nechaj to tak. Nie je to nič hrozné.- Na hlase mu bolo počuť, že to chce riešiť, no nakoniec to nechal tak.
-Ako myslíš. Vyhovuje ti zajtra o 6?-
-Vyhovuje. Kde?- Spýtala som sa a sama pre seba som sa usmievala.
-43 Hertford Street, dobre si pamätám?-
-Dobrá pamäť.- Uškrnula som sa.
-Takže vidíme sa. Teším sa.-
-Aj ja. Ahoj.-

          Slzy zrazu vyschli a mne ostal len úsmev. To som celá ja, zaľúbim sa ani o tom neviem. Mala by som s tým niečo robiť, preblesklo mi hlavou. Ale keď mne sa nechce. Sedela som na balkóne, až kým nebola úplná tma a ja som nevidela ani na jednu fotku. Vošla som do tmavého bytu a zrazu ma prepadol taký silný pocit samoty, že sa mi takmer podlomili kolená. Keďže spať sa mi nechcelo, zapla som si akýsi film a vyvalila som sa pred telku. No ja som ja a tak som sa zobudila až ráno na sedačke. Dany hlboko spal u seba v izbe a ja som sa zase odteperila do práce. ,,Ehm, Glen?" Spýtala som sa, keď som na ôsmy krát nabrala odvahu. ,,Áno?" Spýtal sa, no oči mu neustále behali po klube, akoby na niečo čakal.
,,No,.. Mohla by som dnes odísť pred 6? Teta potrebuje s niečím pomôcť, tak či by som nemohla.."
,,Jasné," prikývol no mala som pocit, akoby ma fakt nevnímal. ,,Tak teda dík, si poklad," usmiala som sa a rýchlo som sa pratala preč, kým si to nerozmyslí. Dnes už Mark ovládal všetko, čo som ovládala ja s Alex, takže vyzeral, akoby tu robil roky. Jediné, čo mu robilo problém, bola kasa.
,,Andy, môžeš sem na chvíľu,.. Do pekla!" Zanadával, keď si kasa robila čo chcela. ,,Dookola to blokuje stále len mojito, už fakt neviem," vzdychol si porazene a pozeral, ako som jednoduchým pohybom kasu vypla.
,,Pozri, aké je to zložité," uškrnula som sa. Len na mňa zagánil a odišiel. Keď bolo pol 6, pobrala som sa do šatne a vzala som si veci.
,,A ty kam ideš?" Pozrela na mňa prekvapene Alex.
,,Mám rande," zasmiala som sa, poslala jej vzdušný bozk a vyšla som pred klub. Zastala som a keď som si prehrala ako som sa správala, chcela som sa vrátiť a odísť znovu. ,,Nevadí," zamrmlala som a rýchlo som sa pobrala domov.
,,Je niekto doma?" Zakričala som a z kuchyne vyšla Lucy v, oproti nej, obrovskom tričku. ,,Zase kradneš Danymu veci?" Objala som ju a odložila si veci.
,,Keď oni sú také pohodlné," zasmiala sa a točila sa, akoby na sebe mala šaty. ,,Blázon," pousmiala som sa.
,,Čo robíš tak skoro doma?" Vyšiel z izby Dany, preistotu len v trenírkach.  ,,Nemôžete sa aspoň tváriť, že ste nerobili to, čo ste robili?" Zamrnčala som. ,,To ti raz pripomeniem," povedala Lucy so zdvihnutým obočím. Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že mám ešte 15 minút. ,,Choď sa pripraviť," žmurkla na mňa Lucy. S Danym sme sa na seba zmätene pozreli. Ja preto, lebo som nechápala, odkiaľ by to Lucy mohla vedieť a Dany , pretože nechápal, o čo ide. Pozrela som na Lucy a vedela som, že vie.