4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -33-

---> z pohľadu Louisa

        Ľúbilo sa mi, ako to Liam vymyslel. Síce, málokedy sa stane že on niečo nevyrieši. S chalanmi až do druhej v noci a tak sme s Harrym padli do postele ako zabití. V oblečení, bez umytia zubov, bez hocičoho. Nečudujem sa teda, že ešte o 11 nebol hore. Ten chlapec má čoraz menšiu výdrž. Zišiel som dole, kde už v kuchyni sedela Gemma s kávou v ruke a o niečom sa rozprávala s Anne. ,,Dobré ráno," pozdravil som so zaleúenými očami a moja prvá cesta viedla ku kávovaru. ,,Veru, dobré ráno spachtoš." Usmiala sa Anne. ,,Harry ešte spí, takže ja spachtoš určite nie som." Bránil som sa s úsmevom. ,,Ehm, Anne? Vadilo by, keby o pár hodín dojdú chalani?" Nahodil som pohľad anjelika. Isteže jej to vadiť nebude, ale slušnossť je slušnosť. ,,To ste kedy stihli zosnovať?" Spýtala sa neveriacky Gemma a prešla k chladničke. ,,Takže idem urobiť nejaký koláč. Ak nechceme, aby nám Niall vyjedol celú chladničku, musíme mu niečím odpútať pozornosť." Musel som sa zasmiať. Vždy to tu tak fungovalo. Niall bol ako kyselina. Zjedol skoro všetko čo mu prišlo pod ruky. ,,Louis, ako by si nevedel odpoveď." Usmiala sa na mňa dobrosrdečne Anne. ,,Slušnosť káže spýtať sa." Pokrčil som ramenami ako školák. ,,A načo vlastne dojdú? Nechcú byť doma s rodinami?" Spýtala sa Gemma, zatiaľ čo miešala cesto na koláč. Ooops, veď oni nevedia o Harrym a Nicole. ,,To je prekvapenie," zachichotal som sa teda, lebo som si vedel predstaviť Harryho výraz keď im to bude vysvetlovať. ,,kedy presne dojdú?" ,,O 2 by mali pristáť na letisku." Snáď si to nikto nevšimne. Okej, tak teraz klamem sám seba. Ak si to nikto nevšimne, zjem na vlastné riziko Niallov koláč. ,,Idem do sprchy, myslíte že mám budiť kučeravého?" Prehodil som ešte cestou z kuchyne. ,,Nechaj ho spať, veď on sa zobudí." ,,Ozaj, zoberem ťa na letisko, aj tak sa potrebujem zastaviť v obchode." Povedala Gemma a ja som na ňu vďačne pozrel. Potichu som teda vyšiel po schodoch a zavrel sa do sprchy.
        Ešteže majú na záhrade bungalow, lebo inak neviem kde by sme sa stretávali. Keď sme po X-factore potrebovali miesto, kde sa spoznáme viac ako rodina, Harryho nevlastný otec ho navrhol a bol to ten najlepší nápad na svete. Nemuseli sme sa tlačiť v dome a mali sme priestor. Bola to akási naša základňa. Celé dni sme sa rozprávali, spievali, hrali hry a blbli sme. Musím povedať, že až tam sme sa stali One Direction. Bude fajn opäť byť tam. Rýchlo som zo seba zmyl mydlo, umyl vlasy a osušil som sa. Chcel som sa trocha venovať aj vlasom, ale keď som videl, v akom žalostnom stave sú,, vykašľal som sa na to. Najtichšie ako som vedel, som vošiel do izby a vybral som si veci na seba. Preistotu som sa obliekol v kúpelke, pretože Harry je schopný sa niekedy zobudiť aj na ten najmenší šuchot. Vravím, že len niekedy, lebo inokedy by si mohli na jeho hlave urobiť šmolkovia párty a on by sa nezobudil. Béžové gate so zahnutým spodkom, biele pásikavé tričko, papučky a môžeme ísť. Dole ma už čakala Gemma, zladená podobne ako ja. ,,No? Ideme?" Usmiala sa a ja som prikývol. Ticho sme sa viezli autom, ale to by som nebol ja, keby som to ticho neprerušil. Jednoducho ticho neznášam. ,,No, ako si na tom s Georgeom?" Spýtal som sa s úsmevom a pokúšal som sa ignorovať, že silnejšie zovrela volant. ,,Fajn. V podstate." Pousmiala sa. ,,To si mi teda toho povedala." Zafrflal som a čakal som. ,,Je strašne žiarlivý." Vypadlo z nej nakoniec. ,,Žiarlivý?" Nechápavo som hľadel pred seba. ,,Žiarli na Daniela, na Marcy." Keby ešte na Daniela, nič nepoviem. Ale na Marcy? Veď Gemma sa s nimi pozná už roky. ,,Keď niekam ideme spolu, keď je naprílad v práci, začne mať čudné poznámky. Irónia z neho doslova srší a poviem ti, už ma to unavuje." Vzdychla si, no aj tak na mňa nepozrela. ,,Blázon," zamrmlal som. ,,Ani si to nedá vysvetliť." Pokrútila hlavou a konečne na mňa pozrela. Pousmiala sa a zmenila tému. ,,Ty s Eleanor, ako? Kedy máme očakávať svadbu?" Žmurkla na mňa a mňa na krátku chvíľu napadlo, že to nie je zlý nápad. Rýchlo som potriasol hlavou, aby som to z nej vyhnal. ,,Neočakávajte." Smutne som sa usmial. ,,No tak Lou, čo ten smutný úsmev?" Spýtala sa s vráskou na čele. Síce bola rovnako stará ako ja, no niekedy som mal pocit, akoby bola aj moja staršia sestra. ,,Nechceme to uponáhľať. A povedali sme si, že to ani nebude najlepší nápad, teraz, pred turné." ,,Takže po turné?" Spýtala sa s úsmevom veľkým ako Kilimandžáro. ,,Fakt neviem, Gem. A nepozeraj tak na mňa." Drgol som do nej jemne, no tak, aby sme neskončili niekde v priekope. Obidvaja sme sa usmievali ako blázni, každý však pozeral pred seba. Práve sme prechádzali okolo novinového stánku, keď Gemma spomalila. ,,Hneď som tu," povedala a vybehla z auta. Nesedel som tam ani 3 minúty a už bola späť. V ruke držala asi štvoro novín a cigarety. ,,Fajčíš?" Spýtal som sa so zdvihnutým obočím. To sú mi teda novinky. ,,Iba občas." Pokrútila hlavou, aby som to neriešil a pokračovali sme v ceste.
          Keď sme prišli k letisku, úsmevy nám troška povädli. Stálo tam zo päť novinárov. ,,Tí sú horší ako FBI, prisahám." Pokrútil som hlavou a Gemma so mnou len ticho súhlasila. Keď zbadali naše auto, a nás dvoch vpredu, začali cvakať ako o dušu. Opatrne sme okolo nich prešli, i keď podľa Gemminho výrazu súdim, že mala sôr chuť prejsť ich každého pekne po jednom. Z vrecka som vybral mobil a zavolal som tomu, to mal najväčší predpoklad, že bdue mať zapnutý telefón.
-Kde ste?- Spýtal som sa s úsmevom, ktorý mi automaticky vyskočil na tvár.
-Vyberáme ešte na batožinu, dávam tomu takých 10 minút.- Ozval sa v telefón Zaynov hlas.
-Počkáme vás vpredu, ale varujem ťa, sú tu novinári.- V telefóne bolo jasne počuť, ako Zayn prevrátil oči a potichu tlmočil niekomu vedľa neho čo som povedal. ,,Do pekla, FBI môže ísť do prdele!" Počul som z diaľky Niallov hlas a musel som sa rozosmiať.
-Presne to som povedal, keď sme ich zbadali.- Vytlačil som zo seba pomedzi smiech. -Pohnite si.- Povedal som ešte a zložil som.
Gemma nič nevravela, len potichu sedele vedľa mňa a keď videla, že som dovolal, zapla rádio. Hrali Eda Sheerana, The A team. ,,S tým sa poznáte, nie?" Otočila sa ku mne. ,,No, viac-menej." ,,Má dobrú hudbu." Povedala a otočila späť k oknu. Tak fajn, Ed má dobrú hudbu. Sedeli sme zase v tom tichu, v akom sme odchádzali z domu, ale tentokrát som ho neprerušil. Keď prídu chalani, ešte oňho budem aj prosiť.

6 komentárov:

  1. Vies co by bolo pekne ? Keby Gem a Loui mali nieco spolu :-D :-D :-D ale nie :-D numero uno cast ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. neuveríš, ale napadlo mi to :D ale to by bolo už moc :D ďakovala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. je to super , ako vždy :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Čauko, píšeš super, ja len toľko, našla som ťa len dnes a už som sa dostala až tu... škoda, že s takým nadšením sa nechystám aj do školy.. ale to je jedno.. páči sa mi to.. veľmi.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. fúú, ďakujem veľmi pekne :))

    OdpovedaťOdstrániť