4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -24-

---> z pohľadu Harryho
           (včera večer)

       Zavolal som Louisovi, aby pre mňa došiel. ,,Po vlastných odídeš, ale naspäť mám pre teba prísť? Ak si pil, nakopem ťa!" Nevedela som rozoznať, či si robí srandu alebo je vážny. ,,Nepil som! Nechce sa mi ísť pešo, to je toho." ,,Kde si?" Vzdychol si rezignovane Louis. Nadiktoval som mu adresu školy a sadol som si na schody. ,,Neublíž jej." Ozval sa mužský hlas a ja som až poskočil. Obezral som sa dookola, až mi pohľad padol na vrátnika, ktorý sa vykláňal z okienka. ,,Čo prosím?" Spýtal som sa. Nevedel som ako mám chápať, čo povedal. ,,Vravím, aby si jej neublížil. Nicole je dobré dievča, nezaslúži si to." Z očí mu hľadela úprimná prosba. Nevedel som, čo som mal povedať. Prečo to trápi vrátnika? Stále na mňa hľadel a čakal čo poviem. ,,Prečo si myslíte, že by som jej ublížil?" To tak vari vyzerám? Že lámem srdcia na počkanie? ,,Nemyslím si to. Len to od teba potrebujem počuť. Že jej neublížiš. Poznám ju už dva roky a je mi ako dcéra. Po rozvode rodičov sa utiahla. V škole nemá veľa priateľov. Nie preto, že by nebola obľúbená, ale preto, že to tak sama chce. Nechce sa obklopovať veľa ľuďmi, ktorí ju potom môžu sklamať. Radšej má pár blízkych priateľov, na ktorích nedá dopustiť a je schopná sa kvôli nim aj pobiť." Počúval som starčeka, ako takmer s otcovskou láskou hovorí o Nicole. Jedna vec ma trápila. Povedal mi o nej viac, ako som zistil ja za pár dní. Nevedel som, že má rozvedených rodičov. Zrazu som vedel, že to nemyslí zle. ,,Neublížim jej." Podvedome som k nemu podišiel bližšie. ,,Ľúbim ju." Viditeľne sa mi uľavilo a chcel ešte niečo povedať, no prišiel Louis a dosť hlasno trúbil. ,,Prepáčte, musím ísť." Ospravedlňujúco som pokrčil plecami a dodal som, ,,ďakujem, za to, čo ste mi povedali." Po schodíkoch som zbehol k autu a nasadol som.
       Ako som si všimol, Louis bol len v pyžame. ,,Prečo máš na sebe pyžamo?" Rozosmial som sa na celé auto. ,,Nesmej sa!" Ukázal na mňa prstom a nasrdene, no s úsmevom pokračoval. ,,Kvôli tebe som musel vstať od zohriateho gauču a super filmu, tak sklapni, lebo ti skočím do úsmevu." Keď to takto povedal, nedalo sa nesmiať. Mlčky sme sa viezli k domu, len z rádia hrala hudba. Čelo som mal opreté o sklo a rozmýšľal som o tom, čo mi povedal starček na vrátnici. Nechcem jej ublížiť. Zrazu auto nadskočilo a ja som si buchol hlavu o sklo. ,,Au!" Vykríkol som a držal som si čelo a vyslovene som cítil, ako mi tam rastie hrča. Keď som sa pozrel na Loua, triasol sa ako osika. ,,Čo je?" Zagánil som naňho a v tom momente sa začal smiať. Nahlas a od srdca, tak ako to dokáže iba on. ,,Len sa smej!" Au, ale to bolí. Keď zastavil rped našim domom, vyskočil som z auta a moja prvá cesta viedla k mrazničke, kde som hľadal nejaký ľad. Našiel som síce iba mrazený hrášok, ale stále lepšie ako nič. ,,S hráškom na čele si neodolateľný." Vyhlásil so smiechom Lou a keby nepríde do kuchyne mamka, asi po ňom ten hrášok hodím. ,,Harold, čo si zase robil?" Smiala sa na mne aj ona. ,,No jasné, len si zo mňa robte všetci srandu." Frflal som. ,,Louis jazdí ako šialenec a tak som si buchol hlavu o sklo." Len sa usmiala, zobrala si balíček sušienok a vyšla po schodoch hore. Nekomentovala to, pretože sa mi takéto veci stávali bežne. Louis medzitým zmizol a ľahol si k telke. Vybehol som do izby a prezliekol som sa do teplákov. Ako vždy, v izbe bol bordel ako v tanku a s pomocou Louisa to tu vyzeralo ako na bojisku. Spať sa mi nechcelo a tak som zišiel dole pred telku. ,,Je ti jasné, že s Nicol to moc dobre nevyzerá?" Otočil sa ku mne Lou. ,,Viem." Vzdychol som si.,,Tak prečo to naťahuješ? O 3 dni idem ja domov. Potom máme ešte ďalšie 4 dni a ideme do Londýna na nahrávanie. To, že sme vyhrali Brits neznamená že nás ľudia budú mať radšej. Musíme im neustále dokazovať, že sme to nevyhrali iba tak. Album Light bude úžasný. Teda, musí byť. Vieš, že nemôžeš ísť z Londýna do Holmes Chapel každý deň." A ja som to vedel. Vedel som, že to nevyzerá práve ružovo. Ale pri Nicole som chcel byť každý jeden deň. Chcel som jej zotrieť slzy, ktoré sa obajvia keď bude smutná. Chcel som sa s ňou smiať. Chcel som s ňou chodiť na dlhé prechádzky, pozerať filmy a robiť si z nej srandu. Toto jediné som nemal rád na živote, ktorý som získal. Odlúčenie od ľudí, ktorých ľúbim.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára