Vždy buď sama sebou! -39-

    Dievčatá,  zachvíľku idem preč a vrátim sa až večer. nezaručuj že sa mi bude chcieť večer niečo pridať. Takže keby večer predsa len nepridám ďalšiu, tu je aspoň táto kratšia :)


    Cítila som ako ma niečo ťahá za tričko. To niečo bol Harry. Zrejme som mu zadriemala na ramene. ,,Maličká, vstávaj, už si doma." Šepol mi do ucha a ja som si uvedomila, že som v aute. ,,Kam,.. Kam to ideme?" Spýtala som sa zmätene a obzerala som sa. V aute bol aj môj kufor, aj veci z izby. ,,Domov predsa, kam inam." Usmial sa Harry. ,,A ako sa tu zobrali moje veci? A ako vieš kde bývam?" ,,Dýchaj zhlboka," zasmial sa a chytil ma za ruku. ,,Zadriemala si a medzitým ti volala mama. Tak sme ťa naložili do auta, zašli na internát a vybavili potrebné. Teraz ťa veziem domov." Pohladkala som ho po líci, no posmutnela som. ,,Chcela som sa rozlúčiť s chalanmi. A s Gemmou." Odula som spodnú peru, no Harry ma chlácholivo pohladil po ruke. ,,Čo tak zajtra? Aj oni ma vyslovene požiadali, aby ste ešte boli spolu." Potešilo ma čo povedal. ,,A čo to vaše turné?" Spýtala som sa potichu, so sklonenou hlavou a pohľadom upretým do zeme. Bála som sa, že keby mu pozriem do očí, tak sa asi rozplačem. ,,Eh, no.. Dva mesiace po Anglicku a Írsku." Povedal neochotne a pohľad nespúšťal z vozovky.
           ,,Super," šepla som. Chvíľu bolo ticho a potom sa Harry ozval. ,,Avšak po mesiaci máme prestávku takmer týždeň a budeme v Londýne. Prídem za tebou!" Neviem prečo som mala pocit, že sa snaží viac presvedčiť sám seba ako mňa. ,,Ako myslíš." Prudko zastavil na kraji vozovky a okolo nás s hlasným trúbením prešlo auto. ,,Zlato, pozri sa na mňa." Keď som sa neotáčala, vsunul mi pod bradu ukazovák a otočil mi hlavu tak, aby som mu presne videla do očí. ,,Máme ešte 3 dni. Skúsme si ich vychutnať spolu čo najviac. Na turné nemyslime, až kým to nebude nevyhnutné. A teraz mi venuj jeden tvoj krásny úsmev." Úsmev? Robí si zo mňa srandu? ,,No tak, maličká. Jeden jediný, pozri takto," a usmial sa. Pri pohľade na jeho úsmev a očakávanie v očiach som sa predsa len musela usmiať. ,,Vidíš že to ide," opäť ma pohladil a pobozkal ma. V srdci sa mi rozhorel oheň, ktorý mi koloval po celom tele. Vychutnávala som si jeho prítomnosť. V aute bola jeho vôňa jasne hmatateľná. Možno preto, lebo to bol uzavretý priestor, alebo preto, že sme tam boli iba my dvaja. Bez akýchkoľvek rušivých elementov. ,,Čo to robíš?" Spýtal sa, keď som sa k nemu pomaly nakláňala. ,,Obťažujem ťa," dala som mu pusu na krk. ,,Pomóc," zašepkal. Sadla som si na svoje miesto, pery ma pálili, ale ovládla som sa. Harry ma opatrne chytil za ruku a opäť sme naštartovali.
           ,,Vravel si, že si volal s mojou mamou?" Došli mi po chvíli jeho slová do mozgu. ,,No," uškrnul sa. ,,A?" Pobádala som ho. ,,Čo a? Len sa pýtala že kto som, a keď som jej povedal, že si zaspala, chcela pre teba prísť. Tak som jej povedal, že ťa donesiem domov živú a zdravú." ,,Nie som zdravá," pokrútila som hlavou. ,,Ako to myslíš?" Spýtal sa so zvrašteným čelom. ,,No, že som chorá. Som chorá láskou." Rozosmiala som sa a Harry tiež. ,,Ty si celá chorá! To sme to potom nachytali spolu, nie?" Žmurkol na mňa a mne naskočili zimomriavky. Mala by som to začať ovládať. Keď sme zastali pred domom, vonku sa svietilo. ,,Delegácia prišla," povedal Harry s úsmevom a pomohol mi vyložiť kufor. Pri bránke sa zrazu objavila mama. ,,Takže ty si ten kamarát?" Spýtala sa Harryho s úsmevom. Harry sa zatváril čudne, akoby chcel povedať niečo iné. Očami som k nemu vysielala aby nič neskúšal, no on ma úplne odignoroval. ,,Dá sa to tak povedať. Vlastne som jej priateľ." Očarujúco sa usmial a podal mamke ruku. ,,Teší ma," usmiala sa na ňho. Ja som len mlčky sledovala divadielko, ktoré sa predo mnou odohrávalo. ,,Budem musieť ísť," povedal nahlas, no adresoval to viac-menej mne. ,,Nechám vás, aby ste sa rozlúčili." Mama vzala do ruky kufor a šla k domu. ,,Zobrala to dobre," usmial sa Harry a objal ma okolo pásu. ,,To nevieš, možno ma vnútri bude čakať s valčekom v ruke." Uškrnula som sa a pritisla som sa k nemu. ,,Dobrú noc," zašepkala som a pobozkala som ho. ,,Ľúbim ťa," usmial sa na mňa a ja som dúfala, že týmito slovami nebudeme nidy šetriť. ,,Ozaj, ako dlho tu budú ešte chlapci?" Spýtala som sa, pretože som nad tým rozmýšľala počas jazdy. Vyklonil sa z okienka a zamyslel sa. ,,Louis ide zajtra poobede domov, pretože bol celý týždeň u mňa. No a chalani tu budú do pondelka a utorok letíme preč." Keď sa dostal k veci "turné", tak zmĺkol. ,,Nedovoľ Louimu odísť, kým sa s ním nerozlúčim." Žobronila som a Harry sa uškrnul. ,,Trafila si. Predtým ako sme odišli Lou povedal, že ak sa s ním nedôjdeš rozlúčiť, už nikdy sa s tebou nebude rozprávať." ,,Tak to by sme mali." Usmiala som sa, posledný krát som mu zakývala a vybrala som sa k domu.