4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -4-

 Zastúpili sme sa do základnej zostavy a začalo sa hrať. Lopta lietala sem a tam a baby sa po nej hádzali ako keby to bola nová kabelka od Luisa Vittona.
,,No tak Grace, bager! Pekne kočka!" Vykrikovala som. Vždy som vykrikovala. Lopta letela smerom ku mne. Keď som sa však pohla, stúpila som si na šnúrku. Samozrejme, v celej svojej kráse som sa tam pekne krásne zložila. Chvíľu bolo ticho, no potom to Ella nevydržala a začala sa na plné kolo smiať. Keď som sa k nej pridala, ostatné pochopili že sa mi nič vážne nestalo a tak sme tam tak stáli a smiali sa. Madison si musela sadnúť, inak by sa asi od smiechu neudržala na nohách. Keď tréner došiel, našiel tam pätnásť dievčat, ktoré mu ani nevedeli odpovedať, keď sa pýtal o čo ide. Akákoľvek snaha niečo povedať, odštartovala nový záchvat smiechu. Až na to že ma neuveriteľne bolel zadok ako som si naňho "elegantne" sadla, bolo všetko v poriadku. Pokračovali sme v tréningu ale iba ja som dnes očividne mala šťastie na pády.
,,Koniec, môžete ísť do spŕch, ale predtým vám chcem niečo povedať. Dreli ste veľmi tvrdo. Niektoré dokonca robili viac ako 2 povinné behy, " a pritom žmurkol na mňa a na Camilu.
,,V utorok budete mať zápas s družstvom z Yorkshiru a cítim v kostiach že vyhráte. V pondelok sa ešte uvidíme na tréningu. Na víkend máte jedinú úlohu a to, poriadne si oddýchnuť. Tak teda, ahojte!" Vyčerpane sme sa vybrali do šatne.
,,Dá si niekto?" Vytiahla Ella báliček mini Twixov.
,,Ja!" Okamžite som sa prihlásila, pretože Twix proste milujem. Kašlať na to, že čo som práve vybehala dostanem späť.
 ,,Holky, ja musím letieť."
,,Čo? To už?" začala protestovať Camila ktorá práve vyšla zo sprchy.
,,O hodinu mi ide vlak, musím sa ešte pobaliť, osprchovať, a .."
,,Dobre, dobre, nezabudni sa nadýchnuť." Smiala sa Camila. Rad radom ma vyobjímali, spotené-nespotené. Schmatla som tašku a zdrhla ešte skôr ako by so tam ostala ďalších 20 minút. Teraz som sa preistotu k vrátnici ani nepozrela, i keď by bolo fajn vidieť tam pána Waldera. Vybehla som do izby a šla sa osprchovať. Rýchla sprcha bolo všetko na čo som mala čas. V župane som pozrela na mobil. Ešte mám trištvrte hodinu, fajn. Spod postele som vybrala kufor a vkladala doňho veci, ktoré som mojimi pracími schopnosťami a prostriedkami nemala šancu vyčistiť. Jedny tepláky na doma, dvojo tričiek, kdyby něco. Macíka ktorého som mala skoro 17 rokov. Celý svoj život mi robil spoločnosť a keď mi zomrela starká aj starký, bol na čas jediný, s kým som trávila čas. Jediná spomienka na nich. Ešte stále som cítila kokosový olej, ktorý si starká kvapkala na zápästia. Tak nerada som sa vracala v myšlienkach  k tomu obdobiu.
     Pamätám ako som zvykla dedovi sedávať na kolenách a rozprávala mu o svojom dni v škôlke, neskôr v škole. Keď ma chytala puberta, nepočúval moje protesty že som ťažká a na sedenie na kolenách už stará. ,,Na lásku nie si nikdy stará," vravieval. A tú lásku som aj cítila. Posadila si ma na kolená a počúval. A ja som rozprávala. Rád ma počúval. Rozprávala som ako je doma, keďže bývali na dedine mimo mesta. Potom som mu rozprávala ako je na internáte. Ba často som mu rozprávala rôzne príbehy. Najviac sa mu páčil ten o krajine, kde všetko vedelo lietať. Zvieratá aj ľudia lietali v oblakoch a sledovali život zhora. Potom vedeli, čo treba na svete zmeniť. Veľa sme sa rozprávali o tom, čo by sme na svete zmenili. Vždy to bolo vlastne to isté. Nebola by smrť. Cítila som, ako mi slzy skĺzla po líci. Chýbali mi, veľmi. Umreli v spánku, neočakávane ale spolu.
    ,,Už ideš?" Vtrhla do izby Magiie a tak som si rýchlo pretrela oči.
,,Hej," musela som si odkašlať, lebo hlas mi znel príliš zastreto. ,,O pol hodinu mi ide vlak." Maggie vybrala spod postele svoj kufor a tiež začala baliť. Pre ňu príde Paul. Je výhoda keď máte 20 ročného priateľa, ktorý by pre vás zniesol aj modré z neba. Hodila som do kufra potrebné veci, celú tašku z tréningu, veď načo sa s tým babrať. Stále bol poloprázdny a tak som ho radšej zavrela lebo som schopná pobaliť celý intrák. Hodila som na seba čierne džíny, voľnú hnedú blúzku a botasky. Zo stola som si vzala kapsičku kam som vložila mobil, peňaženku a nejaké peniaze.
,,Musím ísť, zlato." Prišla som k Maggie a do nosa mi udrel jej parfém. Niečo ako pyžmo, či čo to je. Taká drevitá vôňa. Pošteklili ma na nose jej vlasy a tak som si kýchla.
,,No bež, už ťa na mňa chytá alergia, vidíš?" usmiala sa.
,,Pekný víkend Mag, pozdravuj rodinu a Paula. Ťahajúc za sebou kufor som zišla a vykročila smerom k stanici.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára