4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -27-

---> z pohľadu Harryho

         Stál som pred halou a čakal som na Nicole, keď okolo prešlo dievča ktoré som stretol včera. Ako sa to volalo? Jasné, Jenifer! ,,Ahoj," prihovoril som sa jej s úsmevom, lebo som aj tak nemal nič iné na práci. ,,A-ahoj." Vyjachtala zo seba, no taktiež sa usmiala. ,,Ty si ma pamätáš?" Spýtala sa ma s prekvapeným výrazom. ,,Prečo by som nemal?" ,,Neviem. Lebo som len ďalšia fanúšička?" Povedala, akoby to bolo jasné. Nemal som rád, keď sa takto brali naše fanúšičky. Oni asi nechápali, že bez nich by sme to nikdy nedokázali. ,,Takto nehovor. Už veľa krát sme sa s chalanmi rozprávali, že by sme najradšej vedeli mená všetkých fanúšičiek." V očiach jej zahralo, že mi moc neverí, či čo. ,,Budem musieť ísť. Čau Harry." Usmiala sa a odkráčala. Páčilo sa mi, s akou samozrejmosťou povedala moje meno. Práve vtedy vyšla z haly Nicole a zamierila ku mne s úsmevom. Bola červená ako paprika, no bola neuveriteľne zlatá. Odhrnul som jej z tváre pramienok vlasov a ona sa odtiahla. ,,Som spotená." Namietla a zase sa odtiahla. Bože, je tam toho. ,,No a?" Prečo to všetkým dievčatám tak vadí? Aspoň sú prirodzené. Teda, nie že by Nicole nebola prirodzená. Nevidel som nikoho prirodzenejšieho. Ale to možno hovorím len preto, že mám namiesto očí srdiečka. Ale bol to jednoducho fakt. Na nič sa nehrala a bola taká, aká je. Toto všetko sa mi v hlave premietlo v priebehu sekundy. ,,Takže? Dokedy ťa dnes smiem ukradnúť?" Spýtal som sa na to, čo ma trápilo najviac. ,,Teraz je pol 5, ešte máme hodinu a pol." V duchu počítala, takže si nevšimla stĺp, ktorý jej vošiel do cesty. Musel som ju odtiahnuť, inak by doňho asi narazila. ,,Keď si odpočítame sprchu, tak asi hodinku." Vzdychla si smutne. ,,Počkám ťa dole?" Prosím pvoedz nie. Tak strašne som chcel vidieť jej izbu. Bohvie či tam má poriadok, alebo bordel. Aké plagáty má vyvesené. ,,Nie, dnes so mnou pôjdeš hore a počkáš ma v izbe." Usmiala sa a v očiach som jej videl, akoby sa toho bála. Prišli sme k internátu a obidvaja sme kývli vrátnikovi. Ten sa na mňa usmial a žmurkol. Trocha čudné.

--->z pohľadu Nicole

Počkal ma po tréningu a spolu sme šli k internátu. ,,Takže? Dokedy ťa dnes smiem ukradnúť?" Spýtal sa ma, a nevyzeral moc nadšene. ,,Teraz je pol 5, ešte máme hodinu a pol." Zrazu ma Harry strhol do strany. Prekvapene som naňho pozrela, no ukázal na stĺp do ktorého som skoro vrazila.,,Keď si odpočítame sprchu, tak asi hodinku." Vzdychla som si smutne. ,,Počkám ťa dole?" Spýtal sa Harry. Do očí sa mu vkradlo určité očakávanie.  ,,Nie, dnes so mnou pôjdeš hore a počkáš ma v izbe." Ako som to vyslovila, srdce mi urobilo kotrmelec. Nepýtajte sa ma prečo. Keď sme prechádzali okolo pána Walder,a usmial sa na Harryho a žmurkol. Asi mi niečo ušlo. Možno sa rozprávali, i keď netuším, kedy by to stihli. Modlila som sa, aby sme na chodbe nikoho nestretli a moje modlitby boli vyslyšané. Vydýchla som si však, až keď som si zavrela dvere na izbe. Harry si sadol na posteľ a rozhliadal sa, ako zvedavý školák na výlete. Rozhliadla som sa aj ja a snažila som sa vnímať izbu z Harryho pohľadu. Na mojej strane bol poriadok, o Maggienej strane sa to nedalo povedať. Na poličkách som mala vystavené ceny za volejbal, spoločné fotky s Alice. Najväčšia však bola fotka, ktorú som mala zavesenú nad posteľou. Vo veľkom ráme sme boli odfotené holky z volejbalu. ,,Kde ste boli?" Spýtal sa s úsmevom Harry. ,,Fotka bola z minulého roka, keď sme boli v Manchesteri na súťaži. Išli sme sa prejsť aj s trénerom do lesa a Lauren.." Pri vyslovení jej mena, ma nepríjemne zaštípali oči. Rýchlo som zaklipkala, aby som sa nerozplakala. ,,Lauren napadlo, aby sme si dali kvety za uši a odoftili sa tak." Harry sa ku mne otočil práve vo chvíli, keď som si utierala oči. Rýchlo ku mne prišiel a vzal ma do náručia. ,,Som spotená." Protestovala som. ,,Nicole?" Spýtal sa a počkal kým sa mu pozriem do očí. ,,Sklapni." Povedal milo a ja som stíchla. Stáli sme uprostred izby a objímali sa. Keď som bola v Harryho náručí, nevysvetliteľne zo mňa vychádzali všetky emócie. To, že plačem som si uvedomila, až keď mi Harry zotrel slzy. ,,Neplač maličká. Už sa má lepšie." Zašepkal. Vedela som, že vie, že plačem kvôli Lauren. ,,Ehm,.. Idem do tej sprchy." Vzala som si so sebou potrebné veci a chcela som vyjsť z izby. ,,Poslúchaj tu!" Pohrozila som mu ešte prstom a zavrela som za sebou dvere. Vošla som do umyvárne, zvliekla zo seba spotené veci a hodila ich na dlážku. Hlavu som si oprela o studené kachličky. Potrebovala by som skôr prefackať, ako sprchu. Dúfala som, že sprcha zo mňa zmyje nervozitu. Zmyla, ale iba nachvíľku. Keď som kráčala zabalená v uteráku do izby, srdce som mala až niekde v krku. Cítila som, ako mi bije a ako sa trasiem. Otvorila som dvere a Harryho som našla sedieť na posteli takmer v takej istej polohe, ako som ho tam nechala. V rukách držal fotku mňa, Alice a Maggie a usmieval sa. ,,Ste si so sestrou podobné." Zamumlal, ale nepozrel sa na mňa. Sadla som si k nemu a musela som sa usmiať. Boli sme tak odfotené v maminých starých retro veciach a špúlili sme pery ako modelky. Harrymu padla ruka a dotkla sa mojej nohy. Uterák mi siahal asi 10 centimetrov nad kolená, takže mi bolo jasne vidieť zimomriavky, ktoré mi naskočili. Pozrel sa na mňa a ja som mu v očiach videla to isté, čo som ja momentálne cítila. Pery sa nám spojili a pre mňa zmizli všetky problémy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára