27. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -48-

 Dnes taká kratšia, lebo chémia, vrr... Každopádne, nech sa páči :)

--- z pohľadu Nicole
-o 2 týždne-

Stála som v internátnej izbe a rozhliadala som sa, či som tu už nič nenechala. Hľadela som na poličky, ktoré boli predtým plné fotiek. Oproti Magginej polke izbe tá moja vyzerala, ako keby ju prešlo extra upratovacia čata. Keď sa na to tak dívam, neostala tu jediná zmienka o tom, že by som tu niekedy bola. Plagáty zvesené zo steny, prázdna skriňa, vyprázdnený stôl. Vedľa mňa stála Maggie a jemne poťahovala nosom. Neplakala som. Už som neplakala. Za tie 2 týždne stresu a zlosti som sa naučila neplakať. K čomu to bude dobré? Akurát budem trápiť ľudí, ktorí sú so mnou. ,,Máš všetko?" Spýtala sa Maggie a ja som pomaly prikývla. Pomohla mi vziať dva kufre a ja som za nami zavrela dvere. Spoločne sme zišli dole, kde nás už čakal Harry. Kvôli mne dnes prišiel aby mi bol oporou. Sedel v aute a dával mi čas, aby som sa rozlúčila. ,,Budeme si volať," opakovala Maggie a ja som prikyvovala. ,,A v lete ma prídeš pozrieť," prízvukovala mi. ,,Samozrejme, že prídem," usmiala som sa a všimla som si, že z búdky vyšiel aj pán Walder. Neisto som pri ňom zastala a slzy sa mi opäť nahrnuli do očí. ,,Neplač, uvidíš, bude to tam fajn," usmial sa smutným úsmevom. ,,Ďakujem," usmiala som sa a objala som ho. Vedľa neho stála Trisha, ktorá celá v červenom vyzerala ako jahôdka. ,,Zase plačeš? Ale no tak," usmiala sa a objala ma. Strašne som si na ňu zvykla. Na jej večný optimizmus. ,,Čo už," pokrčila som plecami a silnejšie som ju stisla. ,,O týždeň idem za rodinou do Londýna, stretneme sa," žmurkla na mňa a ja som sa vďačne usmiala. ,,Majte sa," povedala som ešte raz a nasadla som do auta. ,,Hotovo?" Usmial sa Harry a chytil ma za ruku. Prikývla som a snažila som sa prehltnúť tú guču, ktorá sa mi objavila v hrdle. Prišli sme k domu, kde už čakala mamka s Alice a na moje prekvapenie vedľa nich stál otec. ,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho prekvapene.
,,Prišiel som sa rozlúčiť, čo myslíš čo by som tu robil?" Spýtal sa on a objal ma.
,,Potrebujem ísť ešte do bytu," šikovne som sa mu vykrútila z objatia a vybehla som do domu. Prechádzala som sa prázdnymi izbami a spomínala som. Na balkónik, kde som sedávala. Vyšla som do izby a na chvíľu som si sadla na zem. Biela izba, bez akejkoľvek maličkosti, ktorá by ju rozveselila bila do očí, ako príklad neosobnosti. Ani som si neuvedomila, že mi slzy zase stekajú po tvári. Zrazu sa nado mnou zjavil tieň a ja som sa mykla. Keď som sa pozrela hore, bol to Harry. Sadol si ku mne a ja som sa mu oprela o rameno. ,,Bude mi to tu chýbať," povedala som ticho. Nič nepovedal, len ma chytil za ruku. Neviem ako dlho sme tam tak sedeli. ,,Poď," postavil sa zrazu. Prekvapene som naňho pozrela, no neprotestovala som. Smútku bolo dosť. Posledný krát som zavrela dvere a tým som zavrela aj moju minulosť v tomto dome.

       Keď sme vyšli z domu, mame sa viditeľne uľavilo. Objala som sa s otcom a nastúpili sme. Harry sa ponúkol, že nás zavezie a tak ráno šiel z Londýna aby tam poobede mohol zase ísť naspäť. Často sme spolu po tie dva týždne, keďže tam Harry s chalanmi odišli. Na internete som si pozrela malý domček, do ktorého som sa mala nasťahovať. Musela som uznať, že sa mi páčil. Ako z rozprávky. Tehlové obkladanie a strecha staro ružovej farby. Počas cesty som cez klietku hladila Loonie, ktorá sa vystrašene obzerala. Ešte nikdy nešla autom, takže to pre ňu musel byť nezvyk. ,,Ššš, no taak," šepkala som jej. Aj napriek odporúčaniam som si klietku vzala na kolená. Cesta trvala niečo cez 3 hodinky, ktoré by som inokedy prespala. Teraz som však pozerala von oknom a nevedela som zažmúriť oka, i keď ma v hlave pichalo. Len raz sme stáli na pumpe, vybavili čo bolo treba a išlo sa ďalej. Keď sme vchádzali do Londýna, takmer s otvorenými ústami som hľadela. Bolo to tu väčšie od Holmes Chapel. Nie o moc, ale rozhodne to tu bolo väčšie. ,,To je Temža, ale to vieš," ukazoval mi cez okno mohutnú rieku. ,,Viem," usmiala som sa. ,,Ako malá som tu bola," usmiala som sa.
    
 Pomaly sme prechádzali do časti, kde sa nachádzal môj nový domov. Videla som, ako sa starenka prechádza so psom, ako sa malé deti hrajú na dvore jedného z domov. Na konci ulice bolo basketbalové ihrisko, kde akýsi chalani hrali basketbal. Vyzeralo to ako z filmu. Zastavili sme pred domčekom z obrázka a ja som sa len utvrdila v tom, že vyzerá ako z rozprávky. Všetko tu vyzeralo inak. ,,Tak a sme tu," vyhlásila mama, z kabelky vytiahla kľúč a šla otvoriť dom. Zastala som na prahu dverí a nezabránila som v tom, aby sa mi otvorili ústa.

7 komentárov:

  1. Krásna časť... =) som zvedavá ako to bude ďalej.. =)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dúfam, že budú spolu častejšie, keď sa presťahovali do L. :) ale krásne, viem, že ty určite niečo vymyslíš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. už to konečne približne mám :) doteraz som nemala šajnu čo urobím.. a kdyby něco, zaklopkám na tvoje dvere a poprosím o inspiration :P

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Konecne som sa dostala sen ! Luxusny pribeh :) tesim sa na pokacovanie :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Konecne som sa dostala sen ! Luxusny pribeh :) tesim sa na pokacovanie :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Je super!!!! Prosim dalsiu!!!! CIm skor!!!

    OdpovedaťOdstrániť