Aký pekný blonďák, pomyslela som si. Eeej a ty si kto? Očarene som hľadela na kučeravého chalana vo videu. Okamžite som vyhľadala členov tej skupiny a zistila som, že sa volá Harry. Trošku tuctové nie? Pokrčila som čelom. Harry Styles, fajn to už nie je tuctové. Fakt zlatý chlapec. Po treťom pustení som už ovládala celé slová pesničky, čo som aj využila pri spievaní.
,,Večeráá!" zakričala z dola mamka. Veď som teraz jedla, načo robí ďalšie jedlo? Keď som však vyšla na chodbu aby som zakričala že si neprosím a ucítila som palacinky, ozval sa mi žalúdok. Nie je možné aby som bola zase hladná. Veľmi ochotne som si však sadla na stôl a mamka predo mňa položila tanier so 6 palacinkami. ,,Toľko nezjem." Protestovala som. ,,Uvidíme." Zasmiala sa mama a vyšla na balkón.
,,Alicee! Večera, zruš to a poď jesť!" Vedľa mňa položila tanier pre Alice, kde však boli len 4 palacinky. ,,Mamíí, ty fakt chceš aby som pribrala, že?!" Zafunela som.
,,Si len kosť a koža, treba ťa vykŕmiť."
,,To určite, vraj vykŕmiť." Šomrala som si popod nos. Dvere balkónu sa otvorili a s veľkým úsmevom vošla Alice.
,,Pri pohľade na teba mám pocit, že si prinajmenšom našla na záhrade ložisko zlata." Smiala som sa. Vyzerala naozaj roztomilo ako sa sama pre seba usmievala. Len mi vyplazila jazyk a pustila sa do svojej porcie.
,,Dneska spratávaš ty! Ja to robím cez týždeň, ty môžeš cez víkend." Vyriešila to Alice a ja som neprotestovala. Keď sme dojedli, vzala som naše taniere a vložila ich do umývačky. Poutierala som stôl a rovno som aj vyniesla smeti. Keď už upratovať, tak poriadne. Chcela som ísť do izby, ale videla som, ako mamka leží pri telke a tak som si povedala že si k nej prisadnem.
,,Ako sa máš?" Spýtala som sa.
,,Dobre. V práci je toho v poslednom čase dosť málo, takže ani nie som unavená." Mama pracuje ako realitná maklérka v obrovskej firme.
,,Ja myslím naozaj. Ako sa máš? S Alice nie sú problémy?" Skúmavo na mňa pozrela.
,,Niekedy zabúdam aká si všímavá." Usmiala sa a vrásky okolo očí sa jej pohli. Ani sa nečudujem. Otcove neustále neskoré príchody ju museli unaviť.
,,Alice je v poslednom čase nejaká čudná. Neustále keď jej zazvoní telefón utečie preč a minimálne najbližšiu hodinu ju ani nevydím."
,,Je zamilovaná." Zasmiala som sa.
,,Viem, ale to mi až tak nevadí. Mavá strašné zlé nálady. Potom je nervózna, nahnevaná, vykrikuje. V utorok pre ňu otec došiel po škole."
,,To mi už stihla povedať."
,,Hej? Aj to čo urobil?" Prikývla som. ,,Bolo to od neho naozaj veľmi nezodpovedné. Aj som mu to na druhý deň povedala, ale len mávol rukou že už je veľká a pochopí že musel ísť do práce. Večer došla domov od kamarátky a keď počula že s ním volám, začala byť strašne čudná. Najprv bola nervózna, potom začala vykrikovať. Uplne z ničoho nič vykríkla nech pozdravujem toho debila. Vieš si predstaviť aký to bol pre mňa šok? Nikdy o ňom tak nehovorila. Teda, aspoň nie predo mnou. Začala som jej dohovárať nech sa ukludní, nech nie je ako malá." Neveriacky som krútila hlavou. Toto nech hovorí otcovi a nech tým netrápi mamu. ,,Nahnevane sa ku mne otočila a spýtala sa prečo ho ospravedlňujem. Prečo ho zas ospravedlňujem. Zrazu bola neuvertieľne kludná. Bez slova vybehla do izby a už z nej nevyšla. Celý večer. Keď som kričala nech sa ide najesť, nereagovala a tak som vyšla za ňou. Mala na izbe otvorené okno a prisahám že som cítila cigaretový dym."
,,Cigaretový dym?!" Nenávideli sme fajčenie. Ani ja ani mama. ,,Sedela na posteli a v ušiach mala sluchátka. Videla že sa jej snažím niečo povedať, ale uplne ma ignorovala, tak som odišla." Obidve sme ako na povel otočili hlavu k schodom, odkiaľ sa ozvalo vŕzganie a následne dupanie. Mama sa chcela postaviť, no zastavila som ju.
,,Nechaj, ja sa s ňou porozprávam. Ďakujem že si mi to povedala."
,,Musela som, neviem čo to znamená a ty máš väčšiu šancu to zistiť."
,,To aj urobím." Vyšla som po schodoch a keď som otvorila dvere do našej izby, Alice stála v okne a v rukách držala dopoly vyfajčenú cigaretu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára