28. marca 2012

Unbroken (5)

(20.8.2012, štvrtok noc)

Pomaly sme sa prechádzali po uličkách Londýna. Liam a Danielle sa pred nami držali za ruky, občas si jeden druhého pritiahli a pobozkali ho na nos, ústa, líce. Boli spolu nádherní. Moja jediná myšlienka bola: Toto raz chcem. Bol štvrtok, vonku nebolo veľa ľudí, každý sa potreboval vyspať do práce. Len my sme blúdili uličkami. ,,Tam je Nando´s," ukázal Nial kamsi vedľa do ulice. A naozaj, asi 300 metrov od nás svietil veľký žiarivý nápis Nando´s. Akoby naše žalúdky cítili prítomnosť reštaurácie, začali sa pretekať, ktoré bude škvŕkať hlasnejšie. Šibalsky sme sa na seba usmiali a pridali sme do kroku. Počula som, ako sa na nás Liam s Danielle smejú, no nevadilo mi to. Niall ma dnu vpustil ako prvú a usmieval sa. Pri pulte sme zastali a hľadeli sme na ponuku. ,,Dobrý večer, čo to bude?" Usmievalo sa na nás krásne dievča. Teda, usmievala sa na Nialla. Keď som videla, ako klipká mihalnicami a červená sa, chcelo sa mi smiať. Niall sa na ňu krátko usmial, no potom pozrel na mňa. ,,Tak? Čo si dáš?" Pokrútila som hlavou. ,,Neviem. Kľudne si objednaj zatiaľ." Niall sa otočil k dievčaťu a objednával si 2x cheesburger, jedny veľké hranolky, zmrzlinu a veľkú kolu. ,,Ty si fakt hladný, že?" Zasmiala som sa a neveriacky som sa naňho pozrela. Pokrčil plecami a vzal si plnú tácku. ,,Big Mac a malé hranolky," objednala som si a Niall si šiel sadnúť k Liamovi a Danielle. Keď mi dievča za pultom podávalo tácku, Niall rýchlo prišiel a vzal ju. ,,Ďakujem," usmiala som sa naňho a šla som za ním ku stolu. Na to, že sme jedli iba dvaja, to tam vyzeralo ako na hostine.

         Liam s Danielle si niečo potichu rozprávali a my sme ticho jedli. ,,Uvedomujete si," ozvala sa Danielle, ,,že jete o pol jednej v noci?" S plnými ústami som sa na ňu pozrela a rýchlo som prehltla. ,,No a? Keď si hladný, máš jesť." Možno som sa ozvala príliš sprudka, lebo Liam sa uškrnul. ,,Presne," pritakal mi Niall a nastavil mi dlaň. S úsmevom som si s ním ťapla a venovala som sa jedlu. ,,Inak, kde bývate? Máte sa ako dostať domov?" Liam pokrútil hlavou. ,,Vezmeme si taxík," objal Danielle okolo pliec. ,,Sapozlme,  nagplv ťo odkpnimé," snažil sa povedať Niall ale kopa jedla v jeho ústach mu to znepríjemňovala. Prehltol a ešte raz povedal: ,,Najprv ťa odkopneme." A ja som neprotestovala. Síce som bola skôr samotár, no o jednej v noci sa mi nechcelo samej túlať po uličkách. Podvedome som siahla po kole, no potom som si uvedomila, že je Niallova. Rýchlo som odtiahla ruku, no Niall kolu posunul ku mne.
,,Kľudne sa napi. My hladní si musíme pomáhať," a žmurkol na mňa. Bez slov sme dojedli, v miestnosti bolo o takejto nočnej hodine úplné ticho. Len žiarovky vydávali akýsi čudný zvuk.
,,Takže Dany je s Lucy?" Spýtala sa so záujmom Danielle a otočila sa ku mne. ,,Hej," usmiala som sa, ,,už 3 roky."
,,Fíha," zapískal Liam. ,,Veď my sme spolu skoro 2 roky, " drgla doňho Danielle. ,,Dobre, dobre," pobozkal ju a ja som ich zaujato sledovala. ,,Aby ste sa nezjedli," prevrátil oči Niall a vzal mi prázdnu tácku. ,,Nežiarli," zakričal za ním Liam a všetci sme sa rozosmiali. ,,Bývaš ďaleko?" Spýtal sa Liam, keď sme stáli vonku. ,,Vôbec nie," pokrútila som hlavou. ,,Takže, ide sa," ozval sa zvesela Niall a vybral sa rezkým krokom.
,,Eh,.. A kde to vlastne bývaš?" S ostatnými sme sa na seba pozreli a rozosmiali sme sa. ,,43 Hertford Street," povedala som a Niall znova vykročil. Potom opäť zastal a prišiel za mnou. Nechápavo som naňho hľadela a on mi podal ruku. Nechytila som ju a vysvetlila som.
,,Nedržím sa rada za ruku." Sklonil hlavu a spoza ofiny sa smutne pozrel. ,,Ani kvôli mne neurobíš výnimku?" Tak tam stál a hľadel na mňa. ,,Nepozeraj tak na mňa! Nie!" Smiala som sa nahlas. ,,Andy, ja by som to urobil," varoval ma so zdvihnutým obočím Liam. ,,Dokáže takto hľadieť aj večnosť," kývol rukou k Niallovi. A naozaj. Keď som sa k nemu otočila, stále mal natiahnutú ruku a ešte stále na mňa hľadel. ,,Andy?" Spýtal sa ma ešte raz a neprerušoval očný kontakt. A v tej chvíli sa stalo čosi, čo sa stať nemalo. Pocítila som náhlu horúčavu a kolená sa mi čudne roztriasli. Hľadela som do hlbokých modrých očí a nebola som schopná slova. Potom horúčava pominula tak rýchlo, ako aj prišla.

        Povzdychla som si a chytila som ho za ruku. Usmial sa a vykročili sme. Cítila som sa neskutočne fajn. Pred nami kráčali dvaja zaľúbenci a potom sme tu boli my dvaja. Vôbec ho nepoznám a držím sa s ním za ruku, fajn. Keď pri uličke, v ktorej sme mali bytík chcel ísť rovno, prudko som ho stiahla. ,,Kam sa ženieš? Nepoznáš mená ulíc?" Spýtala som sa a ukázala som na veľký nápis na dome: HERTFORD STREET. ,,V tejto časti som tak trocha stratený," pokrčil plecami. ,,Ďakujem že ste ma odprevadili," usmiala som sa na nich. ,,Veď to nič nebolo," pousmiala sa Danielle a objala ma. Liam sa na mňa usmial a tiež ma zľahka objal. Zaujímavé, že objímanie mi až taký problém nerobí, ale držanie za ruku už problém je. ,,Môžem ťa odprevadiť ku dverám?" Spýtal sa Niall a ja som sa len usmiala. Nechali sme tam Danielle a Liama stáť a pomalým krokom sme sa vybrali po ulici.
,,Tak, koľko máš vlastne rokov?" Spýtal sa so záujmom.
,,Ešte stále 17." Prekvapene sa ku mne otočil. ,,Myslel som, že máš prinajmenej19."
,,No, ak sa to tak dá vziať, 27. mám 18, takže..." Uznanlivo pokýval hlavou a chvíľku sme šli zase mlčky.
,,Tu bývam," ukázala som na tmavé dvere, aby zastal. ,,Aha, jasné, číslo 43," usmial sa a dvihol oči k tabuli s č. 43.
,,Hej," usmiala som sa a netušila, čo robiť. Vyriešil to za mňa.
,,Andy?" Počkal kým sa mu nepozriem do očí. ,,Nezopakovali by sme si niekedy to Nando´s posedenie?" Musela som očervenieť až po končeky vlasov! ,,Rada," usmiala som sa hanblivo.
,,Takže mi dáš tvoje číslo?" Spýtal sa a špičkou topánky kopal do kamienkov na zemi. ,,Tak mi daj mobil," stále som sa usmievala. Mlčky mi ho podal a ja som naťukala svoje číslo. Uložila som sa pod: Andy- Nando´s parťák. Keď si to všimol, na tvári sa mu zjavil veľký úsmev.
,,To sedí," žmurkol na mňa. ,,Tak potom niekedy," usmiala som sa zase a chcela som odísť.
,,Andy?" Oslovil ma znova a tak som sa otočila. Zrazu ma objal. Krátko, no pevne. Cítila som jeho vôňu. Voňal ako Nando´s a ešte niečím. Voňal Niallom. Fajn, takže von pôjdem s Niallom a nie s Hugom Bossom.
Pustil ma, usmial sa a ja som vybehla hore schodmi. ,,Teraz sa chodí domov?" Ozval sa mi za chrbtom pán Sanders a ja som uvidela všetkých svätých. ,,Pán Sanders!! Čo robíte tak neskoro hore?!" Takmer som skríkla a držala som sa za srdce. Pristúpil ku mne bližšie a ja som ustúpila. ,,Zobudil ma tvoj dupot," odvrkol a odišiel do svojho bytu. S prudko bijúcim srdcom som otvorila dvere do bytu, odkiaľ ma ovial zatuchnutý vzduch. Kľúče som položila na malý stolík pri dverách a moja prvá cesta viedla do sprchy. No a čo že o pol druhej v noci? Milujem ten čas, ktorý strávim v sprche. Len zvuk šumiacej vody. Akoby iný svet. Keď som vyšla, natiahla som si len spodné prádlo a bosky som prešla do kuchyne. Napila som sa a zvádzala som dilemu, či počkám na Danyho a Lucy. Potom ma však napadlo, že kľudne môžu ostať u Lucy, ktorej byt bol po ceste a tak som to vzdala. Zababušila som sa do studených perín s myšlienkou, že aj tak skončia v noci na zemi a zatvorila som oči.

5 komentárov:

  1. Nando partak :D
    Tesim sa na dalsiu cast :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "Fajn, takže von pôjdem s Niallom a nie s Hugom Bossom." dievča, s týmto si ma zabila :D :D :D :D och, ale teším sa na ďalšiu ;) :*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ďakujem holky :) ná teda, šak nech to nie je umelina :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. aaa... úžasná časť fakt, teším sa na ďalšiu... =)

    OdpovedaťOdstrániť