---> z pohľadu Nicole
Bezmyšlienkovite som vytočila Harryho, i keď som vlastne netušila, čo chcem počuť. Možno niečo, čo ma upokojí? Kým telefón zvonil, sadla som si na posteľ do tureckého sedu a obzerala som sa po izbe. Bol tu neuveriteľný neporiadok. Tričká pohodené pri posteli, pri dverách rozhádzané botasky a skriňa sa len len neotvorila po náporom šatstva.
-Ahoj zlato.- Ozval sa mobil, ktorý som držala pri uchu len plecom.
-Eh, čo?- Spýtala som sa, pretože som zrazu nevedela komu volám.
-Deje sa niečo?- Opýtal sa čudný hlasom a ja som vedela, že vie, že viem. Fú, komplikovaná veta.
-Ty mi povedz.- Usmiala som sa, no do smiechu mi moc nebolo.
-Videla si...- Nenechala som ho dohovoriť.
-Tú fotku? Videla som ju.- Naschvál som koniec vety pretiahla, aby vyznel ako otázka.
-Ľudia sú rychly. Čo ti poviem.- Zasmial sa a i ja som sa musela pousmiať. Zbožňovala som jeho smiech.
-Maličká, zavolám ti zachvíľu, chalani niečo vymýšľajú.- Chalani? To akože chalani zo skupiny? Tak fajn.
-Budem čakať.- A zložili sme. A ja som sedela na posteli a nemala som čo robiť. Rozhodla som sa, že si už po tisícikrát pozriem You´ve got mail. Poviete si, starina, no ja ten film zbožňujem. Maggie stále spala a tak som si nasadila slúchatká a ponorila som sa do deja. Smiala som sa, keď sa pred sebou Joe a Kaithlyn schovávali, usmievala som sa, keď som videla, aký vzťah medzi nimi rastie a keď sa na konci konečne stretli, plakala som ako malá. Po paplónom samozrejme. Milovala som ten film už len vôli tomu, že v ňom bolá láska. Nie ľahká, nie okamžitá, ale bola tam. Veľká ako hrom.
--->z pohľadu Harryho
Louis stál vo dverách a prudko gestikuloval aby som ten hovor zrušil. Nechápavo som na neho hľadel, no urobil som tak.
-Maličká, zavolám ti zachvíľu, chalani niečo vymýšľajú.-
-Budem čakať.- A bez ďalších zbytočných rečí sme zložili.
Vošiel som do izby, kam Louis zmizol a teraz nad niečím krútil hlavou. ,,Dúfam, že máš dobrý dôvod na to, že som to musel zrušiť." Zavrčal som, no v skutočnosti som nebol nahnevaný. ,,Samozrejme, inak by som si to nedovolil, miláčik." Koketne na mňa pozrel spod mihálnic a ja som sa musel rozosmiať. ,,Teba ja raz zabijem." Drgol som doňho, no pohľad som už preniesol na obrazovku, kde na nás hľadeli chalani. ,,Čo sa deje?" Spýtal som sa a čakal som, čo vymysleli. ,,Povedzme to takto. Zajtra máš o zábavu postarané." Uškrnul sa Niall a ja som nechápal. ,,Letíme za tebou, Harold." Zatrilkoval Zayn o tri oktávy vyšším hlasom. ,,Eh,.. A načo?" Nechápavo som hľadal pomoc u Louisa, no ten sa len usmieval ao slniečko na hnoji. ,,Tuto Liam prehovoril Paula, aby nám zahovoril lietadlo." So zdvihnutým obočím som sa pozrel na Liama. ,,To si ako dokázal? Veď nám vyslovene povedal, že máme ostať doma a oddychovať. Po hrozbou smrti, nie?" Liam sa samoľúbo usmial, no nestihol nič povedať, zase mu Louis skočil do reči. Ak to takto pôjde ďalej, Liam ani nič nepovie. ,,Urobil naňho psie, mačacie, kačacie či aké oči to zvykne urobiť. Skrátka, Paul zmäkol a chalani tu budú zajtra o 2 poobede." Od radosti som sa rozosmial. ,,Takže zase pokope v bungalowe?" Spýtal som sa natešene. Tam sme sa spoznali ako bratia, tam sme si povedali všetko, spievali sme a celé dni sme boli spolu. Naša základňa. ,,Ako rodina." Usmieval sa Niall aoby mi čítal myšlienky. ,,To je perfektné." Ďalej som sa usmieval ako blázon, načo si zo mňa samozrejme Louis robil srandu. ,,Len si necvrkni dobre? Dnes u mňa v posteli nespíš." Varoval ma so zdvihnutým ukazovákom. Chalani sa rozosmiali a všetky obavy, aj tie hlboko zakorenené zmyzli. Ani neviem ako dlho sme volali, ale hovor sme zrušili až keď sme poriadne ani nevideli pred seba. Padol som do postele ako zabitý, s dobrým poctiom, že zajtra budem zase s chalanmi.
Mačacie, kačacie :DDDDDDDD
OdpovedaťOdstrániť