5. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -35-

---> z pohľadu Nicole

       Večer som čakala ešte takú hodinku, no Harry nevolala a tak som si šla ľahnúť. Dnešný deň vyzerá dobre. Vonku krásne svieti slnko a ja sa čudujem, kde sa to všetko teplo berie. Keď Maggie vstala, bolo mĺkva a ja som sa na nič nepýtala. Internát sme opustili zavčasu. Načo ostávať v tichej izbe? Ako som zistila, v noci pršalo a tak bola na oblohe krásna dúha. Dlho som sa na ňu dívala a spomínala som. Ako malá som neustále, keď vyšla dúha hľadala jej koniec. Vraví sa, že kto nájde jej koniec, bude ho tam čakať malý írsky mužíček a dá vám kotlíček plný zlata. Vždy keď sa ukázala, oči mi len ta žiarili a ťahala som mamu, aby sme už išli. Samozrejme, nikdy sme koniec nenašli, ale neodradilo ma to. Rada by som sa aj teraz vytratila a hľadala koniec dúhy. No ja som v realite a čaká ma posledný deň školy, potom tréning a sladký víkend. Vošli sme do Starbucks, objednali sme si a sadli sme si k stolu. Zaklonila som hlavu a oprela som si ju o sedadlo. Maggie sa hrala s pohárom a vyzerala akoby chcela niečo povedať. ,,No vypľuj to," usmiala som sa na ňu. ,,Ja len či sa nehneváš." Uprela na mňa tie jej veľké srnčie oči a mala v nich otázniky. ,,Či sa nehnevám?" ,,No, že ste s Harrym neboli toľko spolu." Aha, tak toto ju žerie. ,,To je v poriadku, potrebovala si jeho spoločnosť viac ako ja. Poď, nech nezmeškáme." Kývli sme čašníčke, ktorá nás za ten rok, čo sem chodíme každé ráno, poznala a vydali sme sa k škole. Maggie sa už viac k tej téme nevracala a ja som nemala dôvod ju vyťahovať. Deň sa vliekol pomaly ako slimák a ja som na každej hodine len sťažka držala otvorené oči. ,,Nicole!" Drgla do mňa Maggie počas hodiny dejepisu. Otvorila som oči a cítila, ako mi niečo vybruje vo vačku. ,,Už dve minúty ti vibruje mobil. Nespi." Zachichotala sa a otočila sa k tabuli. Opatrne som vibrala mobil, no jediné čo som stihla zaregistrovať bolo, že volá Harry. Potom sa hovor vypol.
     
       Keďže Hederson je mimoriadne háklivý na telefóny na hodinách, nechala som to tak. Po chvíľke mi zavibroval kratšie. SMSka od Harryho. ,,Môžem dojsť po tréningu pre teba? :)" Usmiala som sa a rýchlo som odpísala. ,,Of course." Tak fajn, a vlak čo? Spomenula som si a problém bol na svete. Nuž čo, vezmem si taxík., pokrčila som plecami a snažila som sa venovať pozornosť učiteľovi. Ako vždy, márne. Ozvalo sa posledné zazvonenie zvončeka a každý sa rozbehol čo najrýchlejšie preč zo školy. Len ja s Magg sme sa nikam neponáhľali. ,,Kedy ideš domov?" Spýtala sa po chvíľke ticha. ,,Asi až večer." Nechápavo sa na mňa pozrela. ,,Ako to? Veď vlak ti ide o 4 nie?" ,,Budem s Harrym." Usmiala som sa a ona sa viac nepýtala. Ako každý piatok, keď som došla zo školy, zbalila som veci a pripravila kufor ku dverám. Podišla som k Maggie a objala som ju. ,,Keby sa už nevidíme." Rezkým krokom som vyšla z budovy a zamierila som na tréning. Dnes na ňom panovala mimoriadne dobrá nálada. Dokonca nás tréner pochválil. ,,Ak to takto pôjde aj na zápase, budem neskutočne spokojný." A my, povzbudené s dnešným výkonom sme bez akéhokoľvek zaváhania tvrdili, že výhru máme vo vačku. ,,Len aby," usmial sa a ponad plece zavolal. ,,Príjemný víkend kočky." Všimla som si, ako sa dievčatá obzerajú a ja som mala pocit, že hľadajú Harryho. Nebuď paranoidná! Čo najrýchlejšie som sa prezliekla a rýchlo som išla k internátu. Ak si pohnem, stihnem sprchu tak, aby na mňa Harry nemusel čakať. V izbe už nikto nebol a tak som sa len v uteráku vybrala do sprchy.
      Za pár minút som bola hotová, no aj tak som mala naponáhlo. Pospevovala som si a tak som nedávala pozor na rovnováhu, keďže som rozhadzovala rukami. Keď som bola takmer pri dverách izby, pošmykla som sa na linoleu a len len som nezletela na zem. ,,To bolo o chlp." Povedala som si nahlas. Veď ma nikto nepočuje, tak čo. Fajn, čo na seba? Nerozhodne som stála pred skriňou a keďže som nevedela, aké má Harry plány, zvolila som najbezpečnejšiu kombináciu. Béžové gate, čierny sveter spod ktorého vykúkalo biele tielko, čierne conversy. Keď som zbadala vlasy v zrkadle, zdúpnela som. Toto z hlavy nikdy nedostanem! Pustila som sa do kefovania ešte trocha vlhkých vlasov. Samozrejme, to mi zabralo minimálne 10 minút. Mobil položený na stole začal vyzváňať a ja som po ňom skočila ako panter.
-Hotovo?- Ozval sa Harry veselým hlasom.
-Hneď som dole.- Usmiala som sa, nečakala na reakciu a zložila som.

       Zbehla som po schodoch, skoro som sa zrazila s Mattom, chlapcom z vedľajšej triedy, ale nevermind. ,,Harry!" Zvýskla som a skočila som mu do náručia. ,,Ahoj maličká." Usmieval sa na mňa a hladkal ma po chrbáte. ,, Aký si mala deň?" Spýtal sa a pomaly sme sa vybrali smerom k parku, kde sme sedeli naposledy. ,,Pomalý." Zamračila som sa, no na tvári sa mi zjavil úsmev. ,,Ale dočkala som sa. Tak, čo máme dnes na pláne?" Spýtala som sa ho a preskočila kameň, ktorý mi stál v ceste. ,,To je prekvapenie." Usmial sa zlovestne Harry, no nevnímala som to ako hrozbu. ,,Ale prezradím ti, bude sa ti to páčiť." ,,V to dúfaj, inak som s tebou skončila." Pohrozila som mu prstom a on sa mi doňho pokúsil kusnúť. ,,Ovládaj sa Styles!" Chichotala som sa, a snažila som sa vytihanuť mu dlane z rúk. ,,Nie, dostal som chuť na tvoje prsty, máš smolu Mansenová!" Silnejšie mi chytil ruky a pomaly ich dvíhal k ústam. ,,Nie!" Vynaložila som všetku silu, aby som si ich vytrhla. ,,Ha! So mnou sa nebi, aj tak vyhrám!" Rozosmiala som sa a zastala pred ním. ,,Ešte raz? Asi som zle počul." Priložil si ruky k ušiam a tváril sa že nič nepočuje. ,,Dobre si počul." Vyplazila som jazyk a nevšimla si, že sa ku mne rozbehol. ,,Čo robíííííí..." Zvýskla som, keď ma chytil okolo pásu a zatočil sa so mnou. Točili sme sa ako žiarovky a smiali sme sa ako deti. Pekné spojenie. ..Polož ma už." Smiala som sa a na moje prekvapenie ma poslúchol. ,,Správaj sa ako dospelý mladý muž." ,,A musííím?" Pozrel na mňa smutným pohľadom. Tvárila som sa, že rozmýšľam, no nakoniec som pokrútila hlavou. ,,Že si to ty." Usmial sa a chytil ma za ruku.

       Kráčali sme už asi desať minút, no Harry nevyzeral, že by sa chystal zastať. ,,Kam ideme?" Odmietavo pokrútil hlavou. ,,Nie, nie. Nepoviem ti to. Ale už len pár ulíc a sme tam." Usmial sa na mňa. ,,Kde?" Nevzdávala som sa, no on ma ignoroval. Takže sme išli. A išli a išli. Pri jednom z desiatok tehlových domov sme zastali. ,,Harry?" Spýtala som sa, lebo som mala zlé tušenie, že.. ,,Vitaj u mňa doma." Och, takže takto. Asi videl, ako sa tvárim, pretože sa predo mňa postavil a ukazovákmi mi dvihol kútiky pier. ,,Úsmev maličká. Nejdeš na popravu. A po ďalšie, mamka aj otec sú v práci. Doma je len Gemma." ,,Nepohryzie ma?" Spýtala som sa, aby som odľahčila situáciu. ,,Snáď nie," rozosmial sa Harry a ťahal ma dnu. Keď za sebou zatvoril dvere, objal ma zozadu okolo pásu a viedol ma do kuchyne, kde sedelo blonďavé chlapča a napchávalo sa koláčom. ,,Niall, ešte stále ješ?" Prevrátil oči Harry a ja som pochopila, že je to jeden z členov skupiny. A ten tu čo robí? ,,No do pekla," prehodil s plnými ústami Niall a poutieral si ruky. Bez slova odišiel z kuchyne a ozval sa hurónsky krik. ,,Chalanííííííí!! Už sú tu!" Skoro som ohluchla, no Harry sa len usmieval. Počkať! Chalani? Ako odpoveď sa ozvalo dupanie 4 párov nôh a hlasný smiech. Do kuchyne sa vedľa seba nastúpili 4 chlapci, no iba jedného z nich som poznala. ,,Ahoj Louis," hlesla som nesmelo. Louis sa ku mne rozbehol, až som sa zľakla čo chce urobiť. Zdvihol ma na ruky a zatočil sa so mnou, ako to predchvíľou urobil Harry. ,,Nicole! Vitaj u Harolda a momentálne aj v našom azyle." ,,Louis nemusíš ma roztlačiť." Smiala som sa, keď ma položil a ešte raz ma objal. ,,To som len ja." Prevrátil očami a otočil sa k zvyšným ľuďom v miestnosti.

2 komentáre:

  1. super, super.. =D úžasný diel, teším sa na ďalší.. =) a prajem ti čo raz viac a viac návštev a úžasných komentárov.. =)

    OdpovedaťOdstrániť