4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -10-

   Vonku sme len tak trkotali o nepodstatných veciach. ,,Kam najprv? Pre mlieko alebo pre podstielku?" Zastala som na konci ulice, pretože oboje bolo iným smerom. ,,Pre mlieko," zavelila Alice a ja som len zasalutovala. Mám začať, nemám začať? Začnem. ,,Môžem niečo?" Spýtala som sa. Keď Alice zbadala moju vážnu tvár, mierne jej poklesol úsmev ale prikývla. ,,Čo ten Darren? Hrá v tom všetkom nejakú rolu? A, existuje vôbec?" Viditeľne sa jej uľavilo. ,,Áno, Darren existuje. Naozaj si volávame, ale je to len kamarát. On to vedel ako prvý. Myslím že to možno vedel o trošku skôr ako ja. Ja som mu len hovorila ako sa cítim pri Charlotte a čo robia tie deti. A on na jeden deň došiel s touto teóriou." ,,A?" Znelo to napínavo. ,,No, najprv som samozrejme nesúhlasila. Ale večer som rozmýšľala, no vlastne som rozmýšľala celú noc. Mal pravdu. Dosť som sa bála, či ma bude mať rád aj potom, no keď som sa ho to spýtala, skoro ma zabil. Vraj prečo sa ho pýtam také hlúposti. Je mi ako brat." Aspoň že tak. Je fajn mať pri sebe niekoho, kto vás akceptuje a má rád takú aká ste. Je len dobre, že Alice našla niekoho takého. ,,Ehm, mohli by sme sa o tom prestať rozprávať na ulici?" ,,Dobre no." Privolila som. Vošli sme do obchodu a rozdelili sa. Ja som mala nájsť mlieko, ona pečivo. Ako som prechádzala okolo sladkostí, schmatla som Twix, ďalej niečo slané.  Ako som si všimla, Alice zobrala tiež niečo navyše a tak sme mali obidve plnú náruč. Toľko k nášmu nakupovaniu. ,,Máš tu toľko peňazí vlastne?" Spýtala sa ma a mne srdce vynechalo úder. Dala som si peňaženku do tašky či nie? Všetko som položila na zem a začala som hľadať peňaženku. ,,Ha! Mám ju!" Zvolala som víťazoslávne, čo mohlo vyzerať dosť komicky. Okolo mňa zemi porozkladané veci a ja sa teším z peňaženky. Alice myslela asi na to isté, lebo sa ozvala. ,,Nerob mi hanbu a poď." Zaplatili sme a vybrali sa smerom k zverimexu. ,,Dovnútra ani nemusíš ísť. Len neviem ako to všetko poberieme domov." ,,Inak, to ma ani nenapadlo. Tak kúpiš len dva balíky a ostatné dokúpime neskôr s mamkou." ,,Dobrý nápad. Aspoň raz za čas." Uškrnula som sa. ,,Síce mám v ruke tašku ale tou druhou ti ešte stále môžem uvaliť." ,,Ho,ho už sa bojím." Takto sme sa prekárali až kým sme nedošli do zverimexu.
    Keď som vošla, ozvala sa melódia, ktorá ohlasovala žťe vošiel zákazník. Aspoň niečo lepšie tam mohli dať. Znelo to ako rozladená opera. Vybrala som dva balíky a pohla sa smerom k pokladni. Jedno vrece som chytila tak nešikovne, že sa mi celé rozsypalo po predajni. Samozrejme, pri pokladni stáli nejaký dvaja chalani. Keďže granule urobili dosť veľký buchot otočili sa ku mne a rozosmiali sa. Super, len to som potrebovala aby sa na mne niekto rehotal. Jeden z nich ku mne podišiel. Prvé čo som si všimla, bolo že mal na sebe nejaké čudné papučky. Každý sme nejaký. ,,Pomôžem ti?" Spýtal sa a usmial sa. ,,Keď budeš taký dobrý." Pozrela som sa mu do očí a.. Panebože! Tú tvár som už niekde videla. Ale kde.. Tu určite nie. Nevyzerá že by bol odtiaľto. Keď som si uvedomila, odkiaľ ho poznám, skoro ma na mieste zložilo. Veď to je ten z One Direction. Ako sa to volá. Louis, jasné, ten čo nosí furt pásiky. A naozaj, mal na sebe modré pásikavé tričko. ,,Nie si ty náhodou Louis?" Nesmelo som hlesla. ,,Podľa toho ktorý." Šibalsky sa na mňa usmial. ,,Noo, zo skupiny. Z One Direction." ,,Tak to som potom ja." ,,Fíha, a čo robíš tu? Nemala by ste niekde byť obskakovaný jačiacimi fanúšičkami?" Lepšie sa mi z neho robila sranda, keď som si uvedomila, že je to úplne normálny chalan. ,,Fakt si myslíš, že len toto máme na práci? Som tu s Harrym, potrebuje podstielku pre mačky. Ako vždy je pri mačkách mimoriadný detailista a tak donútil ísť pohľadať predavača nejaký špeciálny druh." Takže, ten chalan čo je nám otočený chrbtom je Harry? To kučeravé chlapča z videa? ,,Harry, no tak. Nebuď taký hanblivý a poď nám pomôcť." ,,Ako vždy, Louis ma musí všade zahanbiť. Ďakujem." Lou sa rozosmial a žmurkol na mňa. ,,Ahoj." Usmial sa na mňa Harry a mňa obchádzali mrákoty. Čo to so mnou je?! Odpovedz mu, prekrista Nicole veď mu už odpovedz. ,,A-ahoj. Som Nicole." ,,Som Harry, teší ma. Inak, nebolelo to?" Spýtal sa s vážnou tvárou. Zmätene som naňho pozrela. Vari mi niečo ušlo? ,,Čo či ma nebolelo?" ,,No, keď si spadla z neba predsa." Či už som z neho bola uplne mimo alebo nie, musela som sa rozosmiať. ,,Asi jej to poškodilo trocha aj hlavičku." Povedal Lou Harrymu. ,,Prepáč že sa smejem. To hovoríš všetkým dievčatám ktoré stretneš?" Trošku gýčové, pomyslela som si. vraj či ma to nebolelo. Smiala som sa ďalej. ,,No prepáč, vyzerám tak snáď?" Rozčúlil sa naoko pomohol mi vstať. ,,Pán Styles. Našiel som tú vašu značku." Ozval sa zozadu predavač a keď zbadal aký neporiadok som tam narobila, rozbehol sa k nám s nahnevaným výrazom. ,,Toto samozrejme zaplatíte, je vám to jasné?!" ,,Je mi to jasné," povedala som ale oblial ma studený pot. Nemám tu toľko peňazí aby som zaplatila toľko balení. Prečo sa všetko dobré musí pokaziť!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára