4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -9-

  Ráno som sa prebudila po tom, čo ma Alicine vlasy pošteklili na nose. Snažila som sa nekýchnuť si, ale moc mi to nevyšlo. ,,Hapčííííí!" Kýchla som si s intenzitou lodnej sirény. Alice sa v spánku pomrvila, ale našťastie sa nezobudila. Opatrne som jej pustila ruku, ktorou ma asi podvedome v noci chytila. V spánku vyzerala ako malé dieťa. Potichu som zišla do kuchyne, a zistila som, že je len 8 hodín. Čo budem teraz robiť? Uvarila som si kávu, obliekla starý hrubý sveter, ktorý som našla prehodený na stoličke a vyšla som na balkón. Sadla som si do veľkého prúteného kresla. Ako dobre že som vtedy uprosila mamu nech ho kúpime. Sedela som tam, až kým mi nezačala byť zima. Na plot, ktorý nás rozdeľuje od susedov vyskočila Loonie. ,,Dobré ránko ty tuláčka." Usmiala som. Mala som tendeciu sa sňou rozprávať ako s človekom. Síce mi nikdy nedala odpoveď hodnú človeka, často sa dalo vyrozumieť či so mnou súhlasí alebo nie. Zabudla som, že v rukách držím vychladnutú kávu a tak, keď mi vyskočila mi na kolená, vyliala celú kávu.
      ,,Do kelu!" Okamžite som vstala a snažila sa vysušiť čo sa dalo. ,,Vidíš ako to dopadne, keď nedávam pozor?" Keď som vchádzala, prešmykla sa mi pomedzi nohy a zmizla v útrobiach domu. Umyla som po sebe šálku a zistila som, že som na balkóne vyše hodinu. To by už mali byť Alice alebo mamka hore. Keď som prechádzala okolo mačacieho záchodku, zastavila som sa. Podstielku bolo treba vymeniť a tak som musela ísť pre novú do garáže. Pa, pa, pa, kam to len založili? Prehŕňala som sa v poličkách a pri tom sa mi do hlavy zase vkradla pesnička od tých chalanov. ,,You´re insecure, don´t know what for. You're turning heads when you walk through the door." Pospevovala som si nahlas. Úsmev mi zmizol z tváre jakmile som zistila, že podstielka ostala len na teraz. Už na ďalší raz si Loonie môže ísť kúpiť novú. ,,Prečo tu tak skoro ráno preboha vykrikuješ?!" Došla za mnou šomrajúca Alice. ,,To bolo počuť až hore?" Uškrnula som sa, ale stále som si pohmkávala. ,,Bolo, ako ozvena. Nie že by si spievala zle, ale vedela by som si predstaviť aj iný budíček." ,,Dobre, nesťažuj sa toľko. Minula sa podstielka pre mačku, škočíš ju so mnou kúpiť?" No to už išla hore schodmi a mňa očividne prepočula. Zobrala som zvyšnú podstielku a vyšla za ňou. ,,Dáš si niečo na raňajky? Som hladná ako vlk." Prešla k chladničke a len sa v nej prehŕňala. No, ak mám byť úprimná, dosť mi škŕka v bruchu. Ani neviem na čo mám chuť. ,,Ja by som si dala cereálie s mliekom," zahlásila Alice. ,,A vieš že aj ja?" Usmiala som sa, no spomenula som si, že som na všerajšie kakao vyplytvala všetko mlieko. ,,Dokelu, nemáme mlieko!" Zistila medzitým Alice a tvárila sa ako bohyňa pomsty. ,,Viem. Všetko som použila na kakou včera večer." Jakmile som spomenula včerajší večer, Alice pozerala všade inde, len nie na mňa.
    ,,Skočíme do obchodu? Treba kúpiť mlieko a aj podstielku pre mačky." ,,Jasné, a rovno kúpime mamke nejaké pečivo." ,,Dobrý nápad sis." Žmurkla som na ňu. Potichu sme vyšli do izby aby sme nezobudili mamku. ,,Čo sa týka včerajšieho večera,.." Začala Alice, ale potom akoby stratila odvahu. ,,No?" Pobádala som ju. Som zvedavá čo z nej vypadne. ,,Mamke o tom nehovor, prosím. Ešte nie som pripravená aby to ľudia vedeli." Hrýzla si spodnú peru a pozerala do zeme. ,,Al, je ti jasné, že mamka ťa prijme takú aká si. Dokonca sa jej uľaví, podľa toho ako sa včera tvárila, si myslel prinajlepšom že berieš drogy. Fakt mala o teba strach." Otočila sa mi chrbtom a šepla. ,,Ja ju len nechcem sklamať." Podišla som k nej a objala som ju. ,,Vari si nemyslíš že ju tým sklameš, ty blázon?! Tým že to ty takto berieš, dávaš ostatným najavo, že sa bojíš. Musíš byť silná a stáť si za svojim. A teraz chcem vidieť úsmev!" Šťuchla som ju do rebier a čakala. Urobila nejakú čudnú grimasu, čo mal byť asi ten úsmev, ale nechala som to tak. Keď sme boli obidve pripravené, napísali sme mamke odkaz, keby sa medzitým zobudila a vykročili sme do slnečného rána.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára