17. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -44-

           Sadla som si na zem a Alice vytiahla zo skrine takmer zabudnutú gitaru. ,,Páni," usmiala som sa. ,,Možno už na nej ani nevieš hrať." Zabrdla som do nej, na čo prevrátila oči, posadila sa na posteľ a skúšobne pobrnkala po pár strunách. Vrhla na mňa kontrolný pohľad a spustila. Začala vybrnkávať akýsi song, ktorý som sprvu nespoznala. Potom som zahvízdala. Uvedomila som si, že hrá More than this od chalanov. Keď prestala, hľadela som na ňu s otvorenými ústami. ,,Kedy si sa stihla naučiť takto hrať?" Mykla plecom. ,,Mala som veľa voľného času." Wau. Naposledy som ju počula hrať asi pred pár mesiacmi. Teda, neviem či sa to dalo nazvať hrou. Len niečo bez melódie nesúvisle brnkala. ,,Máš už aspoň niečo? Nejaký text?" Spýtala sa ma po chvíli a ja som záporne pokrútila hlavou. ,,Kedy som to podľa teba mala stihnúť?" Opäť pokrčila plecami a odložila nabok gitaru. Natiahla sa po čistý notes, pohodlne sa usadila a pozrela na mňa. ,,Ideme na to?" Usmiala sa a tak som si tiež vzala notes. Boli 4 hodiny poobede. Viem to, všimla som si, že presne odbili keď sme začali. Nechcite vedieť čas, kedy sme skončili. Dokončovali sme nejaké maličkosti, keď sa zdola ozvalo otvorenie dverí. Rýchlo som mrkla na hodinky. Bolo 9 večer. Vstúpil do mňa neuveriteľný hnev, ale aj úľava zároveň. Pozreli sme na seba a bleskurýchle sme zbehli dole. V predsieni stála mama, no nedalo sa povedať že by bola v poriadku.
           Hľadeli sme na ňu a neboli sme schopné povedať ani slovko. ,,Čo sa na mňa tak pouvráte? Teda,.. Pozeráte. Čo sa na mňa tak po-zeráte?" A my sme boli ticho. ,,Idem preč," hlesla Alice a vybehla do izby. Počuli sme ako zavrela dvere. Teda, ako nimi z celej sily treskla. ,,Čo jej je?" Spýtala sa mama prekvapene a obzerala sa okolo seba, akoby nevedela kde je. ,,Čo myslíš, čo jej je?" Krvi by ste sa vo mne nedorezali. ,,Čo ja viem," mykla plecom a začala sa vyzúvať. Takmer sa prekotila a len tak tak som ju stihla zachytiť. Do nosa mi udrel pach alkoholu a dvihol sa mi žalúdok. Nenávidím alkohol! Jednoducho nenávidím. Nikdy som nepila. Mnohokrát ma volali, vraj zapiť hento a tamto. Raz som ochutnala, myslím, že vodku. Keď som ju s hroznou grimasou prehltla, bola som všetkým na smiech. No keď som videla, čo alkohol robí s ľuďmi ktorí piť nevedeli a stačilo mi. Pomohla som jej dať dole bundu a podopierajúc sa o mňa prešla do obývačky. V strede obývačky som s ňou zastala a zhodnotila, že po schodoch jednoducho nevyjde. ,,Poď sem," potiahla som ju ku gauču. Rýchlo som vybehla do spálne a zobrala som z postele pyžamu a paplón. Keď som nakukla do našej izby, bola tam tma, gitara odložená v roku izby. Alice bola zavŕtaná pod paplónom a spala. Alebo chcela aby som si myslela, že spala. Nechala som to tak a zišla som do obývačky. ,,Obleč sa do pyžama," povedala som mame, no ignorovala. ,,Mami, musíš sa prezliecť do pyžama." Nič. Vzdychla som si a začala som ju prezliekať. Sťažka si môžem myslieť, že vedela, čo sa okolo nej deje. Zakryla som ju, vypla som telku a dúfala som, že nebude grcať. Povypínala som svetlá a vyšla som do izby. Nie som zlá sestra, ale vôbec sa mi nechcelo riešiť s Alice, čo sme videli. Tak som pristúpila na jej hru a bez slova som si ľahla spať.
           
             Zobudila ma prenikavá vôňa vafiel. Pomaly som otvorila oči a mohutne som zívla. Odkopla som paplón a položila som nohy na studenú zem. Naslepo som šmátrala po papučiach až som ich nakoniec našla. Nejako som sa vypotácala z izby a šla som za vôňou. Keď som prišla do kuchyne, pri šporáku sa zvŕtala mama a nebolo na nej ani náznakom poznať, že by sa večer dialo niečo, čo sa nemalo. ,,Dobré ráno," prehodila mama opatrne. Až príliš opatrne, takže si to musí pamätať. ,,Dobré," povedala som jednoducho a vzala som si vafľu. Na stole stálo pripravené všetko. Džemy, nutela, ovocie, šľahačka, ba dokonca aj rôzne posypy. Keďže Alice v posteli nebola, asi už tu bola. A keďže som ju tu nikde nevidela, asi zdrhla. ,,Stretla si sa s Alice?" So smutným výrazom sa ku mne otočila a pokrútila hlavou. Spodná pera sa jej triasla a len krútila hlavou. Keď prehovorila, spoza viečok sa jej vykotúľali slzy. ,,Nechce so mnou hovoriť," zasmrkala a otočila sa k sporáku. ,,Mami, ako prepáč, ale čuduješ sa?!" Nehybne mi stála otočená chrbtom a triasla sa. ,,Nečudujem," vytlačila zo seba nakoniec. ,,Strašne sa za seba hanbím. Vieš že nepijem často," hľadela na mňa a videla som na nej, že potrebuje aby som jej potvrdila čo vraví. Prikývla som a čakala som čo povie. Kedy sa konečne dostane k vysvetleniu. Takže asi nedostane. Natrela som si vafľu jemnou vrstvom nutely, šlahačka a posýpky. Aj by som si zatlieskala, ale... Keďže to nevyzeralo, že mi niečo vysvetlí, vzala som to do svojich rúk. ,,Prečo sa včera stalo to, čo sa stalo?" Sústredene som hrýzla do vafle a čakala som. Bola ticho, a ja som ho neprerušila.
            Do domu vbehla Alice, a keď si všimla, že sme v kuchyni, zvrtla to a vybehla do izby. Mamka sa za ňou pozerala a zase sa rozplakala. Nechala vafle vaflami a sadla si oproti mne. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vyslovila. ,,Vyhodili ma z práce." Prestala som prežúvať, pretože zrazu tak chutná vafľa chutila ako cement. ,,Prosím?!" Spýtala som sa prekvapene. Mama sa na mňa pozrela a takmer prosebne povedala: ,,Nerob mi to ešte ťažšie." Rozmýšľala som, no nebolo o čom. ,,A teraz čo?" Práca sa hľadá ťažko. Až také šťastie mama nemá, aby si len tak našla prácu. ,,To je tá druhá časť," povedala potichu. ,,Teta Joy pre mňa prácu má." Teta Joy, otcova sestra sa vydala v 18 a presťahovala sa niekam preč. Neboli sme s ňou v kontakte takmer 3 roky. ,,Ale, .. veď to je skvelé, nie?" Spýtala som sa s nádejou. Mamka sa pousmiala a pokrútila hlavou. ,,Tá práca je v Londýne." Pozrela som sa, či dobre počujem. Hľadeli sme si do očí, no ani jedna neuhla. Zrazu sa vo dverách objavila Alice. ,,To si robíš srandu, že?!" Posledné slovo zvreskla a mamu aj mňa myklo.

4 komentáre: