11. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -40-

       Tu je sľúbená dlhšia časť :)
     
          Zavrela som za sebou dvere a čakala som, čo sa bude diať. ,,Je pekný," ozvalo sa z kuchyne. ,,Viem," usmiala som sa, no to nemohla vidieť. Došla som do kuchyne, kde sedela so šálkou kávy. Sadla som si oproti nej a usmievala som sa. ,,Nebol to ten, kto ťa pred týždňom odprevadil domov?" Spýtala sa so zdvihnutým obočím a ja som prikývla. ,,Včera mi nešiel notebook a tak som bola na tvojom a hádaj čo som našla." Úsmev mi povädol. ,,Čo také?" ,,No, otvorené stránky s nejakou skupinou One Direction. A jeden z nich sa dosť podobal na toho chlapca tam vonku." Čakala, čo poviem. ,,No, je to on." Rozhodila som rukami a mamka vstala. Prešla ku kuchynskej linke, o ktorú sa oprela a pozrela sa na mňa. ,,Ja len chcem vedieť, či vieš čo robíš." Hľadela mi priamo do očí. ,,Viem," odvetila som, no nevedela som, čo tým myslí. ,,Tak potom fajn, vylož mi veci, ktoré ti mám oprať." Povedala a odišla. Nechápavo som za ňou pozerala. Samozrejme, že viem čo robím. Prečo by som to nemala vedieť? Nevadí, hlavne že sa v tom až tak nerýpe. Vyšla som do izby a zhlboka som sa nadýchla. Milujem vôňu mojej izby. Na internáte takú nedosiahnem ani keby sa rozkrájam. Vyložila som kufor, do prehrávača vložila nové CD, ktoré som si stihla kúpiť a ľahla som si na posteľ. Prihlásila som sa na twitter a všimla som si, že ma chalani stihli follownúť. Pousmiala som sa a odfollowla som ich. Keď som do vyhľadávaču zadala Harryho meno, našlo mi to okrem iného aj obrovské množstvo fotiek. To by bolo v pohode, keby som na nich nebola ja. Teda, ešte aj to by sa dalo zniesť, keby tam nie je moje meno. Ostala som ako paralyzovaná, keď tam bola minimálne 30x tá istá fotka z dnešného poobedia. Moment keď sa so mnou Harry krútil a držal ma v náručí by bola inak pekná, bez tých popisov. Nicole Mansen, Harry´s new girlfriend. A pod tým komentáre typu bitch, slut, gold digger. Neudržala som sa a rozplakala som sa. Vzala som do ruky mobil, že zavolám Harrymu, no aj som ho položila.
            K čomu by to bolo dobré? Schúlila som sa do klbka a počúvala som Pink. Takto ma našla Alice, ktorá vpadla do izby s úsmevom, ktorý keby nemá uši, tak sa jej roztiahne ako zips okolo tváre. S niekým volala, no keď si ma všimla, rýchlo sa rozlúčila a zložila. ,,Nicole?!" Prisadla si ku mne na posteľ a ustarostene na mňa hľadela. ,,Čo sa deje?" Spýtala sa a ja som sa opäť rozplakala. Bez slova som jej posunula notebook. Chvíľu bolo počuť iba klikanie, ktoré po chvíli ustalo. Bez slova vypla celý notebook a pohladila ma po chrbte.  ,,Neber si to osobne zlato." Pokrútila som hlavou. ,,To sa aj dá, nebrať si to osobne?!" Hladila ma po chrbte a ja som mala pocit, že sme si vymenili úlohy. Akoby ona bola moja staršia sestra a ja tá mladšia. ,,Vedela si, že sa to bude diať." Povedala potichu a ja som prikývla.  ,,Vedela, ale netušila som, že sa stretnem až s takou nenávisťou." Vravela som potichu a srdce som mala ako v kliešťoch. ,,Proste na to nemysli!" Prikázala mi Alice. Jej sa to povie. Netuším, ako dlho tam pri mne bola. Po chvíli mi začali klipkať oči a zaspala som.

          Ráno som sa zobudila s neuveriteľnou bolesťou hlavy. Začína sa to dobre. Vošla som do kúpelne, že si dám studenú sprchu. Tá mi väčšinou pomohla. Bičovala som svoje telo studenou vodou a po chvíli bolesť začala ustupovať. Nahradilo ju však drkotanie zubov. ,,Dokelu," zanadávala som, keď som si uvedomila, že som si nedoniesla veci na prezlečenie. Vkĺzla som naspäť do zelených károvaných gatí a bieleho tielke, vlasy zopla do gumičky a vyšla som z kúpelne. Na chodbe sa vznášala vôňa vafiel, ktorá mi podráždila prázdny žalúdok. Ozvalo sa mohutné škŕkanie a tak som rýchlo zišla po schodoch. Keď som bola takmer v kuchyni, počula som mamin smiech, miešaný s Aliciným chichotaným a s... ,,Harry, čo tu robíš? Louis!" zvolala som prekvapene.
             Chalani sedeli pri stole a na niečom sa spolu s mojou rodinou smiali. ,,Ahoj zlato," vstal Harry a utieral si slzy. Pristúpil ku mne a akosi zabudol na fakt, že je celý od nutely. Predovšetkým ma pobozkal, na čo som sa samozrejme začala červenať. ,,Teraz som bola v sprche, ty blázon," rozosmiala som sa a utierala som si ústa. ,,No a? S tou nutelou si ešte krajšia," uškrnul sa Harry a prešiel so mnou k stoličke. Potiahol si ma na kolená a tak som si sadla. Objal ma okolo pásu, ignorujúc, že sa na nás moja mamka pozerá. A vlastne, no a čo? Keď som sa na ňu pozrela, hľadela na nás a v očiach mala výraz, aký som dlho nevidela. ,,A čo tu robíte?" Spýtala som sa, keďže som na svoju otázku nedostala odpoveď. ,,No, ja za takú hodinu odlietam domov, tak som sa prišiel rozlúčiť." Pokrčil Louis plecami a usmial sa. ,,Dobre si urobil," usmiala som sa. ,,Koľko je vlastne hodín?" Hľadala som nejaké hodiny, ale žiadne som nenašla. ,,Asi pol 3?" Odpovedala, či spýtala sa, ťažko povedať, moja mama. ,,To som tak dlho spala?" Spýtala som sa prekvapene a hrala som sa s lemom nohavíc. ,,Po včerajšku sa ani nečudujem," povedala potichu Alice. Vyslala som k nej vražedný pohľad, no bolo neskoro. ,,Čo bolo včera?" Spýtali sa Harry s Louisom naraz a ja som sa musela pousmiať. ,,Nič podstatné," povedala som, no stisla som Harrymu ruku. Pohladil ma po stehne a ďalej sa venoval svojim vafliam. Ešte chvíľku sme sedeli v kuchyni, no potom sme vyšli do izby. Louis si sadol na Alicinu posteľ aj s Alice a ja s Harrym sme si sadli oproti nim na vankúše.
        
            ,,Čo bolo včera?" Spýtal sa ešte raz Harry, no keď som neodpovedala, odpovedala Alice. ,,Na internete sa objavili fotky, asi zo včera, to neviem, aj s Nicoliným celým menom," povedala potichu. ,,Veď to nie je až také hrozné," reagoval Lou, no Alice mu skočila do reči. ,,Nie, hrozné bolo, čo o nej písali." Keď som si na to spomenula, podvedome som sa zachvela. Harry ma objal a položil si bradu na vrch mojej hlavy. ,,Prepáč," šepkal mi do ucha a hladil ma po pleci. ,,Veď sa nič nestalo. Len som nerátala, že ma to tak prekvapí," pokrčila som plecami, no na konci sa mi zachvel hlas. Nikdy so nebola dobrá v skrývaní pocitov. ,,Aj El a Danielle si tým prešli," povedal po chvíľke ticha Lou. Zdvihla som oči a venovala som mu pohľad "Čo tým chceš povedať?" Pomrvil sa a za hlavu si založil vankúš. ,,Chcem tým povedať, že to prežili. Aj dnes sa stretávajú s hlúpymi poznámkami, vyhrážkami a tak. Ale sme tu všetci pre nich. A spolu to zvládame. Ako tak sa naučili nebrať si to príliš k srdcu. Dokonca," pousmial sa, ,,Danielle, je už pomaly odborník na odpisovanie k takýmto veciam. Milo ťa pošle do pekla." Cítila som, ako sa aj Harry usmial. ,,A navyše, vždy je tu aj lepšia stránka veci," usmial sa na mňa Lou a ja som naňho nechápavo pozrela. Aká už len môže byť lepšia stránka na tom, že ma volajú štetkou a zlatokopkou? ,,Určite sú tu aj dievčatá, ktoré vám to prajú," pokrčil plecami a v tom momente sa ozval Harry. ,,To je pravda. Keď som za tebou išiel na tréning, veď vieš, vetdy keď som ťa prekvapil," pozrel na mňa a ja som prikývla. ,,Stretol som také mladšie dievča, možno 13 mohla mať. No a poprosila ma o fotku a podpis a pýtala sa kam idem. Vtedy mi vykĺzlo, že idem za dievčaťom. Povedala, že to musí byť šťastné dievča a odišla." ,,To je milé," povedala Alice a usmiala sa. ,,A to nie je všetko. Potom ako sa objavila na twitteri naša prvá fotka. No skrátka, pridala ju tam ona. Bolo pod ňou napísané, že nám želá šťastie a že sme spolu zlatí. Ďalej prosila dievčatá, aby nepísali hlúposti." To som si asi nevšimla. Ale potešilo ma to. Snáď sa nájde viac takých ľudí. ,,Myslím, že to nejako zvládneme," usmiala som sa a hrala som sa Harrymu s prstami. ,,Samozrejme maličká, spolu zvládneme všetko," usmial sa a pobozkal ma.
         ,,Nezjedzte sa," ozval sa Louis a spolu s Alice sa rozosmiali. No, Alice si našla niekoho, s kým si z nás môže robiť srandu. Harry spod seba vytiahol vanúš a hodil ho po Louisovi. Teda, chcel ho hodiť po Louisovi, ale pristal na Alice. ,,Máš strašne zlú mušku," uškrnula sa Alice a hodila doňho naspäť vankúš. To Louisa nenechalo chladným a začal po nás hádzať všetko, čo mu prišlo pod ruku. ,,Louis, prestáááň!" Zakričala som, keď ma trafil plyšákom priamo do oka. ,,Chups," uškrnul sa, no prestal. Ostávala polhodinka do Louisovho odchodu a tak sme si zapli film a spolu sme ho pozerali. Práve sme boli pri časti, ako sa hlavná hrdinka zrazila s bicyklom, na čom sme sa samozrejme neuveriteľne smiali, keď sa Louis postavil. ,,Budem musieť ísť," prehlásil keď sme naňho pozreli. ,,Ideš s nami?" Spýtal sa ma Harry a pomohol mi vstať. ,,Kam?" Spýtala som sa nechápavo. S Louisom domov? ,,Na letisko predsa. Beriem ho tam. Potom môžme ísť ku mne za chalanmi. Už sa na teba tešia" ,,Prečo nie?" Usmiala som sa a Harry sa otočil k Alice. ,,Ideš aj ty?" Ostala prekvapená, no nedala na sebe nič poznať. ,,Jasné," usmiala sa a spolu sme sa vybrali dole. Rozlúčili sme sa s mamkou, dokonca aj chalani a išli sme von. ,,Do 9 doma!" Stihla za nami ešte s úsmevom zakričať. Kývla som, že som počula a sadla som si do auta vedľa Harryho. ,,Do nekonečna a ešte ďalej!" Zvolal Louis a celé auto sa už o chvílu otriasalo smiechom.

6 komentárov: