4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -28-

--->z pohľadu Nicole

         Cítila som, že zimomriavky nemám len na nohách ale na celom tele. Bolo mi horúco a zima zároveň. Sedeli sme vedľa seba a bozkávali sme sa akoby sme mali o pár minút umrieť a toto bola posledná možnosť cítiť toho druhého. Harrymu sa zrejme priestor medzi nami zdal priveľký a tak ma bez akejkoľvek námahy položil na posteľ a lahol si na mňa. Ja som si rukami musela pridŕžať zrazu tak krátky uterák. Zrazu sa vo mne niečo zaseklo a musela som sa na chvílu odtiahnuť. Pozerali sme na seba, prudko dýchali so zreničkami rozšírenými od vzrušenia. ,,Neboj sa, maličká." Usmial sa Harry. Pokúsila som sa v úsmeve skryť to, že sa bojím čo bude. Opäť ma pobozkal, tentoraz však jemnejšie. Rukami ma objal okolo pásu a ja som sa naňho prehupla. Sedela som na ňom obkročmo, ruky vpletené do vlasov keď sa v tom ozval v izbe buchot. Do izby vtrhla Maggie, s rozmazanou špirálou a v ruke držala mobil, ktorý vyzváňal ako besný. Keď si nás všimla, ako sedím na Harrym, vypleštila oči, no rýchlo sa uvedomila. ,,Prepáčte." Zakoktala a prišla k skrini. Potichu sa rozplakala, ale ďalej sa v nej hrabala. Vystrašene som sa pozrela na Harryho a videla som, že je zmätený tak ako ja.
     ,,Magg?" Zliezla som z Harryho, pretože od šoku som naňom stále sedela. Len v uteráku som k nej podišla a objala som ju. Modlila som sa, aby to nebolo až také hrozné. Nie je toho nejak priveľa? Hľadela som na ňu, ako jej tečú slzy po tvári a bála som sa spýtať čo sa deje. ,,Zlato?" Zacítila som na krku Harryho teplý dych. Pustila som Maggie a rýchlo som sa k nemu otočila. Podával mi Maggien mobil a ukazoval na to, čo je v ňom napísané. S trasúcimi rukami som ho vzala do ruky a čítala som. Čítala som trikrát za sebou, čo tam bolo. Bolo to jednoducho odporné. ,,Ten slizký had!" Zasyčala som a hnev sa vo mne hromadil rýchlosťou blesku. ,,Ako mohol? Odporný bas.." ,,Nicole?" Skočil mi Harry do reči a niečo v jeho pohľade ma umlčalo. ,,Necháš nás nachvíľu samých?" Spýtal sa a očami ma prosil, aby som mu verila. ,,Hej." Zamrmlala som a zo stoličky som vzala nejaké veci na prezlečenie. Nevedela som, čo mám robiť, kam ísť. Netušila som čo má Harry na pláne. V umyvárni som sa prezliekla a vyšla som na chodbu. Zosunula som sa na podlahu, ktorá ma príjemne chladila. Teplo, ktoré mi stúplo do hlavy pomaly ustupovalo. Dvere vedľajšej izby sa otvorila a vykukol z nich krátky pixie účes. ,,Nicole, čo tu robíš?" Spýtala sa prekvapene Trisha. ,,To je na dlho." Usmiala som sa a ďalej som hľadela do steny oproti mne. ,,A to tu chceš teraz sedieť, nech už sa stalo čokoľvek?" Spýtala sa pobavene a mne došlo, že to asi vyzerá čudne. ,,Tak poď aspoň ku mne." Podala mi ruku a pomohla mi vstať. Kým som si oprašovala gate, Trisha vošla do izby a sadla si na posteľ. Keď som vošla, všimla som si, že nie sme samy. ,,Čauko, ja som Tanya." Usmialo sa na mňa drobné dievča sediace na stoličke pri stole. Malo taký priateľský úsmev, že ma ani nechytila nervozita, ktorú väčšinou mám pri zoznamovaní sa s novými ľuďmi. ,,Nicole." Usmiala som sa a zatvorila som za sebou dvere. ,,Tak, čo sa stalo?" Spýtala sa Trisha a ukázala na voľnú stoličku. Pokrútila som hlavou a radšej som si sadla na zem. Nohy som si objala nohami a nevedela som, či jej to mám povedať, hlavne keď tu bola aj tá druhá holka. ,,O mňa sa neboj." Hodila rukou Tanya a usmiala sa. ,,Sme s Trish kamarátky od plienok, keď mi povie, aby som si to nechala pre seba, tak si to nechám pre seba." ,,To je pravda." Ozvala sa Trisha a žmurkla na mňa. ,,V tomto sa na Tanyu môžem stopercentne spoľahnúť." Vzdychla som si a položila som si hlavu na kolená. ,,Maggie podviedol priateľ. Lenže ho to ani nemrzí a popísal jej také veci, až sa mi dvíha žalúdok. To je vlastne všetko, ale neviem ako to Magg bude znášať. Sú spolu skoro 2 roky a už si ju ani neviem predstaviť bez neho. A aj naopak." V izbe zostalo ticho a tak som dvihla oči. ,,Toto ťa trápi?" Prevrátila oči Tanya. ,,Ešte ti asi nikto nepovedal, že v šírom okolí nie je nikto, kto by ľudí primäl k iným myšlienkam lepšie ako ja. Teraz budem s Trish častejšie, takže keby niečo, som tu pre ňu. A tak isto pre teba samozrejme." Usmiala sa a ja som na nej videla, že to myslí vážne. Vo vrecku mi práve zavibroval mobil. Harry ma prezváňal, asi ma nevedel nájsť. ,,Ďakujem holky." Každú jednu som objala a vyšla som z izby. Na chodbe už stál Harry a rozhliadal sa, odkiaľ ma uvidí prichádzať. ,,No čo, doktor House? Urobil si zázrak?" Snažila som sa zakryť ako sa o Magg bojím. ,,Mám staršiu sestru." Usmial sa sebavedomo a objal ma okolo pliec. ,,Bude v pohode, ale nesmie na to myslieť. Buď s ňou tak často, ako to pôjde." V hlase mu znelo niečo ako starosť, ale vedela som, že to nie je nič, čoho by som sa mala báť. ,,Už som ti niekedy povedala, aký si úžasný?" Postavila som sa na špičky, aby som bola na jeho úrovni. ,,Veruže nie." Odul spodnú peru a pokrútil hlavou. ,,To musím napraviť. Si úžasný." Usmiala som sa a pobozkala som ho. ,,Asi sa červenám." Vyplazil jazyk a silnejšie ma objal. ,,Bude 5 hodín, asi by som mal ísť, že?" Spýtal sa so smutným úsmevom. ,,Asi radšej áno." ,,Je mi ľúto že sme na seba nemali toľko času, akoby som chcel." Spomienky z izby mi vohnali do líc červeň. ,,Si krásna, keď sa červenáš." Pohladil ma po líci, posledný krát pobozkal a odišiel. Zhbloka som sa nadýchla, aby som ho aspoň na chvíľu dostala z hlavy a vošla som do izby, kde ležala Magg zagúlená v paplóne a tvrdo odfukovala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára