4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -15-

    Musela som odvrátiť pohľad. ,,No netvárte sa ako malé deti prichytené pri čine." Ak sa po tejto vete nečervenám, tak je to úspech, pomyslel som si. Prišiel Jeff aby sme si vybrali. ,,Zázvorový čaj," vyhŕkli sme s Harrym naraz. Pozreli sme sa na seba a rozosmiali sa. ,,Takže 2krát zázvorový čaj, hej?" Spýtal sa s úsmevom. ,,Hej. Lou, čo si dáš? Vieš čo ti odporučujem? Daj si.." Lou mi však skočil do reči. ,,Dám si mrkvu." Jeff naňho pozrel pohľadom, či to myslí vážne. No Louis držal kamennú tvár . ,,Vyzerám, že si robím srandu?" Jeff skákal pohľadom z Harry na mňa a hľadal u nás pomoc. Nie že by som mu nechcela dať najavo, že Louis si robí iba srandu, ale keby sa teraz pohnem, asi by som sa neprestala smiať ani do zajtra. ,,Nie. Teda neviem." Tak či tak som to nevydržala a vyprskla som. ,,Kašli naňho Jeff. Nedostane nič." ,,To určite!" Rozosmial sa Louis a otočil sa k Jeffovi. ,,Sorry, kamoš, ale keby si sa videl. Dám si latté." Rozosmial sa. ,,V pohode, ale už to viacej nerob prosím. Riadne mi cukalo." Automaticky prešli na tykanie a ťapli si. ,,Prečo takto trápiš ľudí?" Spýtal sa ho s úsmevom Harry, keď Jeff odišiel. ,,Ja nikoho netrápim, a navyše ako vidíš, nevadilo mu to." Usmieval sa popod fúzy Louis. Bavili sme sa ako starý známy. Už po pár minútach zo mňa všetka nervozita opadala. Vôbec som nemyslela na to, že tu sedím so svetoznámymi chlapcami. Boli sme en traja kamaráti ktorí si vyšli von a rozprávali sa o tom, ktoré jedlo je ich najobľúbenejšie.
       ,,Sladká kukurica." Povedal Harry. ,,Ale to nie je jedlo." Ozvala som sa. ..No a?" Je to jedlo? Je. Je to moje najobľúbenejšie jedlo? Je. Tak čo riešiš." ,,Aj tak to nie je jedlo." Ozvala som sa po chvíli. ,,No tak to nie je jedlo, Bože!" Smial sa Harry. ,,Vypočujme si, čo je najobľúbenejšie jedlo tuto slečny." ,,Palacinky!" Vyhlásila som s výrazom, ktorý nepripúšťal protesty. ,,Louisa sa nemusíme pýtať, že?" Usmial sa na mňa Harry akoby to bolo samozrejmé. ,,Nemusíme?" Zamračila som sa. ,,Mrkva predsa!" Rozhodil rukami. Zrazu mi zazvonil mobil. Vďakabohu že som si dala preč to zvonenie, čo som mala predtým. Neviem prečo, ale prišlo by mi čudné, keby začne vyhrávať ich pesnička. Na displeji blikalo Alicine meno. ,,Ahoj. Deje sa niečo?" Postavila som sa a išla von. Koľko sme tu preboha sedeli? Vonku bola už tma. ,,Kde si? Mamka chytila hysák, že kde si. Keďže si to nepovedala ani mne, máš prúser." ,,Už idem." ,,A kde si?" Cez telefón ti to určite nepoviem, lebo mi neuveríš. ,,Poviem ti doma, ok?" Vošla som späť a s ťažkým srdcom som sa išla rozlúčiť.  ,,Chalani, musím ísť." Harry sklamane pretiahol tvár a mňa zahrialo pri srdci.  ,,Rozhodne ťa ideme odprevadiť." Povedal a už sa aj dvíhal z vankúšu. ,,Rozhodne!" Prikývol prudko Louis. ,,Ehm, ale myslím že potrebujem pomôcť." Ozval sa po druhýkrát a pokúšal sa postaviť. ,,Uvidíme, kto sa bude smiať na kom teraz." Pousmial sa Harry a postavil sa nad neho. ,,O čo ti ide Harold?" Fučal Louis. ,,Trošku sa zabavím, čo asi Tommo." Usmieval sa naňho ako Boh pomsty. ,,Vieš za čo to máš." A Louis očividne vedel, pretože sa mu na tvári zjavil úsmev obravský ako svet až som sa bála že si ublíži. ,,Detičky, účty si vybavujte inde, ja musím ísť domov." Prišla som k Louisovi a konečne som mu pomohla vstať. ,,Ďakujem mrkvička. Vidíš Harry, kto je pravý priateľ?" ,,Mrkvička?" ,,A máš novú poznámku, žmurkol na mňa Harry. ,,Prečo práve mrkvička?" Otočila som sa k Louisovi, no on sa len usmieval. ,,Ja netuším ,ale tá prezývka ti už ostane." Smial sa Harry. ,,Fajn. Tak teda ďakujem Lou." Prišli sme k pokladni. Tu to fungovalo ta, že ste povedali, čo ste si objednali a zaplatili ste. Namiesto Jeffa stálo pri pokladni dievča asi v našom veku. ,,Jeden zázvorový čaj." Keď som však vyberala peniaze, ruky mi zakryli Harry. Mal ich strašne hebké a teplé. Zrazu som mala pocit, akoby ma pri zemi už nič nedržalo. Iba ruky, ktoré držali tie moje a zelené oči, v ktorých som sa strácala.
       Keď som našla svoj hlas, povedala som. ,,Harry,.. Nemôžeš za mňa všetko platiť." ,,Ehm, prepáčte že vám skáčem do reči. Nemohla by som sa s vami odfotiť?" Nesmelo sa spýtala a usmiala sa na chalanov. Aha, takže takéto to je. Čakala som baby, ktoré budú odpadávať, kričať, vrieskať, skackať a neviem čo ešte, ale očividne sme narazili na normálnu fanynku. ,,Samozrejme," usmial sa prívetivo Harry. ,,Nicole? Bola by si taká dobrá?" Spýtal sa a podával mi foťák. ,,Jasné." Usmiala som sa a cvakla som ich. Dievča stálo v strede a bolo v zajatí chalanov. Harry ju držal okolo pliec a Louis okolo pásu. Vydarená fotka. ,,Ďakujem," usmiala sa zas a kým som sa stihla zorientovať, Harry zaplatil aj za mňa. Len som pokrútila hlavou, lebo protirečiť nemalo aboslútne význam. Pomaly som si na to zvykala. Pri dome se zastali a nastalo ticho. ,,Bolo to fajn mrkvička. Snáď sa ešte uvidíme. Teda, pevne v to dúfam." Usmial sa Louis a objal ma. Bože, je to tak fajn chlapec. Ako starší brat a kamarát v jednom. Keď sa ku mne postavil Harry, posmutnela som ešte viac. Pritiahol si ma bližšie a objal ma. Nebolo to objatie ako s Louisom. Bolo to objatie, ktoré bolelo, ak ma chápete. Držala som ho pevnejšie ako Loua a zaborila som si tvár do jeho hrude. Trošku odvážne, ale nevadí. ,,Nicole!" Ozval sa z domu mamin hlas. Bleskovo sme od seba odskočili a počuli Louisov chechot. ,,Už idem!" Zakričala som a posledný krát som sa otočila k chalanom. Louis sa len usmial, podišiel o pármetrov ďalej kde vytiahol BlackBerry a niečo do neho ťukal. Harry ku mne pristúpil a pomaly, akoby sa bál, že ujdem, mi dal pusu na kútik pier. Telom mi prebehol teplý prúd a ustálil sa v mojom srdci. ,,Aj keď ideš na internát, nájdem si ťa." Zašepkal s perami pri mojom uchu a mne naskočili zimomriavky. ,,Ďakujem za krásny deň. Odkáž to aj Louisovi." ,,Krásne sny." Usmial sa Harry a postupne zmizol v tme. Vyšla som do domu, zavrela za sebou dvere a oprela sa o ne. Ten chlapec mi riadne zamotal hlavu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára