4. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -11-

    Vzala som to jedno balenie a prešla som k pokladni. ,,Počkaj, prečo berieš len jedno balenie? Veď si brala dve." Hľadel na mňa Harry sio so spýtavým pohľadom. ,,Nemám tu toľko peňazí aby som zaplatila tri balenie." Šepla som zahanbene, pretože keď som si spočítala koľko to bude stáť, zistila som že toľko v peňaženke nemám. ,,Nablokujte jej tam ešte jedno!" Pokynul Harry predavačovi. ,,Nepočúval si ma?" Ten chlapec si snáď zo mňa robí srandu! ,,Počúval. To tretie zaplatím ja." ,,Ale prečo by si to robil?" Spýtala som sa s iróniou v hlase, no on ju očividne prepočul. ,,Zachraňuje dámu vnúdzi, prečo asi?" Žmurkol na mňa Louis. ,,Robí to často?" Pristúpila som na jeho hru. ,,Ani nie. Väčšinou zachraňuje iba mňa. Som smutný, že to porušil. Akoby som už nebol výnimočný." Nahodil taký smutný face, že som normálne mala chuť objať ho. ,,Fúú, to aby som bola poctená." Harry stál pri pokladni a o niečom sa rozprával s predavačom. Pravdepodobne nás nepočúval a tak som sa spýtala Loua, čo mi vŕtalo v hlave. ,,Ale teraz naozaj. Nemám mu to ako vrátiť." Louis sa na mňa pozrel ako na malé dieťa, ktoré ako jediné nechápe čo sa okolo neho deje. Prevrátil očami a zahlásil: ,,Nicole, správaš sa ako by to boli milióny." ,,Tebe to tak možno nepripadá." Zašomrala som ale nepočul ma. Teda, aspoň sa tak tváril.
    ,,Tak aje to vybavené." Prišiel Harry a podal mi tašky. ,,Ďakujem," povedala som rezignovane, lebo sa mi už nechcelo hádať. ,,Niečo za to ale chcem." Usmial sa dosť strašidelným úsmevom. Čakala som čo z neho vylezie a ten istý výraz mal aj Louis. ,,Čo máš zajtra na pláne?" On ma chce snáď zavolať von. Potom som si uvedomila že idem poobede naspäť na internát a moje nadšenie povädlo. ,,Vraciam sa späť na internát." No on sa nevzdával. ,,Kde máš internát?" ,,Tu v Holmes Chapel, prečo?" ,,Aká škola?" Ignoroval moju otázku. ,,Cítim sa ako na výsluchu." Zasmiala som sa, no odpovedala som mu. ,,Fajn, tak ahoj." Vypľul, otočil sa chrbtom a odišiel. S Louisom sme za ním hľadeli ako telce na nové vráta a nechápali sme čo sa stalo. ,,Dáš mi tvoje číslo? Myslím že ho ten ťuťmák bude potrebovať." Usmial sa na mňa Louis, no bolo na ňom vidno že tiež nechápe, prečo sa Harry zrazu vyparil.
      Nadiktovala som mu ho a ani som nezaregistrovala, kedy k nám prišla Alice. Louisa si ani nevšimla a vyvalila na mňa oči. ,,Je ti jasné, že ten chalan s ktorým si sa rozprávala bol Harry Styles? Ten Harry, ktorý sa ti zdal taký chutný?" Tak teda dík, ségra. Prečo by si to nemohla vyhlásiť pred jeho takmer najlepším kamarátom? Snáď do prepočul. ,,Fakt? Keby nepovieš, ani neviem. Ja som si myslela že sa rozprávam so šmolkom." Prevrátila som očami. V tom istom momente si Alice všimla Louisa a ostala naňho civieť ako na prízrak. ,,Ahoj, ja som Louis." Usmial sa na ňu, no Alice bola tak v šoku, že mu neodpovedala. ,,To je Alice, mladšia sestra." Len sa usmial a povedal. ,,Okej musím ísť za Harrym, lebo som schopný sa tu stratiť. Tešilo ma Nicole, Alice." Posledný krát sa usmial a odišiel. Ako vidím, veľmi rád sa usmieva. Obidve sme za ním hľadeli až kým nezahol za roh. Keď sme sa na seba pozreli, vybuchli sme takým smiechom, že bol počuť snáď až do Londýna.

-----> z pohľadu Loua
  
     Kam zmizol ten blázon? Pýtal som sa sám seba. Musím ho nájsť. Usmial som sa na to dievča čo prišlo. Nepovedala práve že sa Nicole páči Harry? Zaujímavé. V hlave som už kul plány. Aspoň som sa predstavil. ,,Ahoj, ja som Louis." Dievča však na mňa len hľadelo a tak sa ozvala Nicole. ,,To je Alice, mladšia sestra." Síce nezačala vykrikovať ale nech na mňa tak nepozerá. Nemal som rád, keď dievčatá nevedeli, ako sa majú správať, veď som len obyčajný chlapec. Lámal som si nad tým hlavu, vždy keď sa to stalo. Usmial som sa na ňu a v tom momente mi došlo, že toto mesto nepoznám. ,,Okej musím ísť za Harrym, lebo som schopný sa tu stratiť. Tešilo ma Nicole, Alice." Zase som sa usmial a pohol sa smerom, akým odišiel Harry. Keď som zahol za roh, počul som ako sa rozosmiali. Ja tie dievčatá nepochopím asi nikdy.
     Zbadal som Harryho siluetu, ako stojí opretý o strom. ,,Harold! Povieš mi, kam si do čerta zmizol? Takto som ťa to učil?" Dobehol som ho, pomerne naštvaný ale aj tak som to obrátil na vtip. ,,Veď tá Nicole vyzerala ako fajn baba. Poviem ti, vyzeralo to fakt čudne." Harry sa zamračil. ,,Aj bola, ale zdalo sa mi, že som v diaľke zbadal fotografa a tak som musel vypadnúť." Ten chlapec začína byť paranoidný. ,,Myslím, že fotografi pochopili, že doma je zbotčné ťa fotiť. Nerob z nich zas nejaké hyeny. Ale aj tak, to by si ma tam nechal?"

----->z pohľadu Harryho

   ,,Myslím, že fotografi pochopili, že doma je zbotčné ťa fotiť. Nerob z nich zas nejaké hyeny. Ale aj tak, to by si ma tam nechal?" Hľadel na mňa Louis a ja som pochopil, že som reagoval možno trocha prehnane. ,,Sorry braček." Lou ma pobúchal po chrbte a išli sme ďalej. ,,Čudujem sa, že novinári neriešia, prečo nie si doma, ale tu." Niežeby ma netešilo že to neriešia, ale čakal som že okolo to budú robiť nejaké haló. ,,Snáď ich to prešlo." Povedal Lou. Bolo však vidno, že tomu sám moc neverí.
    ,,Do pekla!" Tresol som sa po čele. ja hlupák! ,,Čo sa deje?" Spýtal sa Lou a hneď sa začal obzerať. ,,Nevypýtal som si číslo na Nicole!" No Lou sa len škeril od ucha k uchu. Jasné, prečo by si zo mňa nemohol robiť srandu. Naozaj ma mrzelo, že nemám to číslo. Nicole bola milá, vtipná a fakt sa mi páčila. A čo bolo ešte lepšie, nešalela zo mňa. Správala sa ku mne ako k Harrymu a nie chalanovi z One direction. Pocítil som, ako do mňa Lou štuchá a ukazuje mi mobil. ,,Čo s tým?" Nechápavo som hľadel na mobil a ešte nechápavejšie som sa pozeral naňho. Všimol som si že má otvorené kontakty. Natalie, Nevile, Niall, Nicole, Noel,... Nicole! ,,Vedel som, že ťa to bude štvať a tak som to číslo vypýtal." ,,Takže ty si vedel, aha.." Usmieval som sa a ďakoval nebesiam za takého všímavého kamaráta. ,,Veď si ju išiel zjesť očami."      Červenal som sa ešte skôr ako tú vetu dokončil. ,,Harold sa červená, ja snáď umriem!! Už som si myslel nže sa toho nedožijem." ,,Rob si srandu, ty hnusák." Drgol som doňho, ale smial som sa spolu s ním. ,,Louis, ja ťa raz zabijem!" Myšlienkami som bol už niekde uplne inde. Rozmýšľal som, čo urobím, keď ma napadol skvelý plán. Teda dúfam že je skvelý. S úsmevom sme prišli do domu, kde už rozvoniaval obed.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára